Makroekonomické výsledky radia Slovensko na popredné miesto medzi transformujúcimi sa krajinami. Dynamický rozvoj nášho hospodárstva sa dosiahol napriek tomu, že v objeme zahraničných investícií sme za ostatnými zaostali. Potrebu zvýšenia prílevu finančných tokov vníma aj Ministerstvo financií SR. O jeho zámeroch v tejto oblasti hovorí príspevok Jozefa Macha, hovorcu ministerstva.

Niet pochýb o tom, že v procese globalizácie ekonomiky zabezpečenie prílevu zahraničného kapitálu znamená jeden z najdôležitejších prejavov zapojenia regionálneho trhového systému do tohto procesu. Nezastupiteľné miesto má aj v prípade realizácie štrukturálnych zmien zabezpečujúcich aplikáciu rôznych foriem vlastníctva. Platí pritom rovnomerná úmera - vytváranie priaznivých podmienok na vstup zahraničných investorov do ekonomiky prináša so sebou aj uplatnenie moderných technológií, manažmentu a tým aj zvýšenie jej výkonnosti.

V oblastiach prieniku zahraničného kapitálu do slovenského hospodárstva nastali pozitívne tendencie - rast zamestnanosti, vývoj reálnych miezd, pokles tendencie vývoja záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti, zvýšenie exportnej výkonnosti. Pretrvávajúce politické turbulencie však od roku 1996 priniesli klesajúcu tendenciu prírastku zahraničného kapitálu.

Priame zahraničné investície na Slovensku sú menšie ako vo väčšine transformujúcich sa krajín. Môžeme to považovať za negatívny jav, pretože skúsenosti naznačujú, že väčší prílev priamych zahraničných investícií prispieva k udržaniu vysokej úrovne domácich investícií bez toho, aby spôsoboval napätie platobnej bilancie. Zároveň uľahčuje transfer technológií a know-how, zlepšuje riadenie podnikov, napomáha reštrukturalizácii a urýchľuje rast vývozu. Navyše, žiadúci je aj v súvislosti s financovaním dlhu.

Podľa podkladov NBS dosiahol zahraničný kapitál vložený na území SR k 31.12.1997 objem 51,5 mld. Sk. Z toho 41,2 mld. Sk bolo investovaných do podnikovej sféry a 10,3 mld. Sk do bankovej sféry. Z odvetvového hľadiska zahraniční investori najviac investovali do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu, opráv motorových vozidiel, motocyklov a do dopravy, skladovania a spojov. Najvýznamnejšími investormi boli: Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.

Lokalizácia zahraničného kapitálu sa sústreďuje najmä do regiónov, ktoré sú relatívne lepšie vybavené v oblasti technickej a sociálnej infraštruktúry, majú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a možnosti rozvíjania výrobno-obchodných vzťahov. Najmenšie zastúpenie má v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti, predovšetkým v krajoch stredného a východného Slovenska. Rozhodne nemôže prevládať spokojnosť, ak si uvedomíme, že prevažujú nižšie vklady do väčšieho počtu podnikov, pričom sa uprednostňuje záujem o obchodnú sféru s čo najnižším rizikom a najrýchlejšou návratnosťou vloženého kapitálu.

Je to však iba politická nestabilita, ktorá spôsobuje tento stav?

Podľa štúdie SAV (Účinnosť zahraničného kapitálu v ekonomike SR, Bratislava 1996) sú ďalšími prekážkami väčšieho prílevu neprehľadná a stále sa meniaca legislatíva, byrokracia na všetkých úrovniach štátnej správy, daňová sústava bez stimulačných efektov a komplikovaný prístup k úverovým zdrojom financovania.

Prevažná väčšina zahraničných investícií v SR pochádza z nadnárodných spoločností, ktoré sa v prostredí priemyselne vyspelých krajín stretávajú so základným pravidlom platiacim vo všeobecnosti - liberalizáciou cezhraničného pohybu kapitálu. Za samozrejmosť pre medzinárodný pohyb kapitálu sa považuje vymeniteľnosť meny pre bežné medzinárodné transakcie a nezúčastňovanie sa na diskriminačných menových operáciách.

Napriek postupnej liberalizácii sa zahraniční investori neustále stretávajú s bariérami investovania, s diskriminačným zaobchádzaním a neistotou pokiaľ ide o novelizácie zákonov a nariadení vlád. Tieto reštrikcie chápu ako bariéry pre vstup, respektíve prístup na svetové trhy. Preto sa za významný krok na ceste k ďalšej liberalizácii medzinárodného pohybu kapitálu považuje príprava Multilaterálnej dohody o investíciách (Multilateral Agreement on Investment - MAI).

Súčasná slovenská legislatíva umožňuje stopercentné vlastníctvo spoločnosti zahraničným investorom, ako aj stopercentnú repatriáciu zisku. Okrem podnikov strategických odvetví, v ktorých si štát udržiava kontrolu (plynárenstvo a energetika, poštové služby, telekomunikácie, zbrojársky priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné zdroje) môže zahraničný investor vstúpiť do akéhokoľvek sektora. Uplatňovanie nízkeho stupňa sektorálnych obmedzení pre vstup zahraničných investorov je našou prednosťou. Na druhej strane, legislatívnemu procesu chýba predvídateľnosť. Množstvo noviel k zákonom a prijímanie opatrení retroaktívneho charakteru spochybňuje dôveru v stabilný právny rámec krajiny. Do popredia sa dostáva aj otázka, či s prístupom k MAI sa nedostanú do nevýhodnejšej pozície domáce podniky.

Dôležitým, nie však prioritným, ukazovateľom pre investorov je hodnotenie investičného rizika a postavenia dlžníka, pričom dôraz sa kladie nielen na makroekonomické ukazovatele, ale taktiež na špeciálne podnikateľské riziká z hľadiska kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz. Hodnotenie zahŕňa tak uplynulý vývoj hospodárstva, ako aj predpovede budúceho vývoja a uskutočňuje sa viacerými špeciálnymi metódami. Zaradenie krajiny do procesu ratingového ohodnotenia ju zviditeľňuje pre zahraničného investora.

Do akej miery sa však prejaví zmena ratingového ohodnotenia v stimulácii zahraničných investorov?

Nedávna zmena ratingového hodnotenia, respektíve výhľadu (čo je bezprostredný úkon pred zmenou hodnotenia) dvoch najznámejších ratingových agentúr Moody's a Standard & Poor's totiž vyvolali živú polemiku o stave našej ekonomiky. Kritici na jednej strane bili na poplach, kým druhá strana argumentovala sprísnením hodnotiaceho systému spomínaných agentúr po finančnej kríze na ázijských trhoch. Zmena ratingového hodnotenia podľa tejto skupiny nemusí mať až taký vplyv na "chovanie sa" priamych zahraničných investícií, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Podľa hodnotenia konzervatívnej americkej nadácie Heritage Foundation máme na to, aby sme boli naďalej pre zahraničie dôveryhodným partnerom. Slovenská republika dosahuje podľa nadácie v jednotlivých oblastiach nasledujúce stupne ekonomickej slobody:

1. Obchodná politika - SR patrí medzi krajiny s najnižšími priemernými colnými sadzbami;
2. Daňová politika - vysoké daňové sadzby;
3. Menová politika - nízka miera inflácie;
4. Toky kapitálu a zahraničných investícií - málo prekážok pre vstup zahraničných investorov;
5. Bankový sektor - priemerné hodnotenie;
6. Kontrola miezd a cien - regulácia cien stále existuje;
7. Vlastníctvo nehnuteľností - vlastníctvo nehnuteľností zahraničnými osobami je obmedzené;
8. Regulačný rámec - relatívne jednoduchá procedúra udeľovania licencií.

Proinvestične pôsobí platná úroveň tarifných opatrení. Od 1. januára 1995 sa každý rok počas prechodného obdobia upravujú, t.j. znižujú colné sadzby v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré SR prijala v rámci Uruguajského kola GATT/WTO. Colné zaťaženie dovážaných tovarov do SR patrí medzi jedno z najnižších (4,9%). Po skončení prechodného obdobia táto výška dosiahne 3,9%. Slovenská republika uplatňuje taktiež preferenčné colné sadzby súvisiace s prijatím dohôd o vytvorení zón voľného obchodu, a to buď multilaterálne alebo bilaterálne.

Okrem znižovania cla SR pristúpila k Ministerskej deklarácii o obchode s produktmi informačných technológií (deklarácia ITA). V zmysle slovenskej listiny ITA bude SR počnúc rokom 1998 každoročne rovnomerne znižovať clo pre 113 výrobkov s maximálnou sadzbou cla 3%, s jeho úplným odstránením v roku 2000. Podobný postup sa uplatní pre 155 výrobkov so súčasnou sadzbou (pred 1.1.1998) vyššou ako 3% s tým, že lehota znižovania sa predlžuje až do roku 2002, kedy sa clo odstráni úplne. Zostávajúcich 91 položiek, ktoré sa vzťahujú na ITA, má nulovú sadzbu cla už v slovenskej Listine koncesií GATT 1994.

Podpora priameho prílevu zahraničného kapitálu do hospodárstva je vytvorená aj oslobodením nepeňažného vkladu od dovozného cla. Uvedená podpora proinvestičných projektov sa dotýka najmä dovozu strojov a technologických zariadení. Podmienkou je, že podiel zahraničnej osoby na základnom imaní slovenskej právnickej osoby je najmenej 35% a nepeňažný vklad najmenej 10 mil. Sk. Dovezený tovar v čase dovozu do SR nesmie byť starší ako jeden rok a nebol používaný.

Veľká diskusia ohľadne toho, aké formy podpory pre intenzívnejší prílev zahraničného kapitálu uprednostniť v nastávajúcom období sa viedla pri koncipovaní aktualizácie stratégie finančnej politiky na roky 1998-2000.

Čo z nej vyplynulo?

• Realizovať opatrenia na dodatočné pričlenenie sa ku krajinám s prednostným vstupom do EÚ ako systémový predpoklad pre intenzívnejší prílev zahraničného kapitálu;
• Výber vhodných ekonomických nástrojov (odpisy, clá, záruky za úvery, úhrada úrokov, časovo viazané oslobodenie od platieb daní) s prihliadnutím na vývoj ekonomiky, podporiť programy rozvoja priemyslu a zodpovedajúceho výskumu a vývoja v súlade so stratégiou priemyselnej politiky;
• Podnikateľské aktivity v uvedených programoch rozvoja podporiť v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou;
• Uvažovať o zriadení regionálnych pobočiek SNAZIR predovšetkým v oblastiach s nízkym a stagnujúcim prílevom zahraničného kapitálu (stredné a východné Slovensko);

Existuje predstava, že regionálne pobočky by spolupracovali s investormi pri výchove kvalifikovaných manažérov, rekvalifikácii pracovníkov, starali sa o investorov, ktorí už rozvíjajú svoje aktivity v danom regióne atď.;

• Pomocou legislatívnych opatrení regulovať vstup zahraničných firiem do slovenskej ekonomiky;
• Podporiť prípravu ľudských zdrojov až do úrovne vrcholového manažmentu, ako kľúčového faktora konkurencieschopnosti podnikov.

Na tomto mieste mi dovoľte malé odbočenie k téme, ktorá nie je až tak stredobodom pozornosti médií, a predsa má bezprostredné prepojenie na problematiku priamych zahraničných investícií. Týka sa exportu kapitálu Slovenskej republiky na zahraničné trhy.

Aký vplyv vôbec má na ekonomiku expanzia kapitálu? Akým zahraničným investorom je SR?

Ak dovoz zahraničného kapitálu do krajiny znamená vo všeobecnosti doplnenie domácich zdrojov pre ekonomický rast a umožňuje vyfinancovať vzniknutý deficit bežného účtu platobnej bilancie, potom export kapitálu z danej krajiny spôsobuje celkový úbytok vyprodukovaných domácich, prípadne aj dovezených zdrojov a môže krátkodobo zhoršiť platobnú bilanciu. Vývoj vo svete ukazuje, že vývoz kapitálu nastupuje až v etape stabilného ekonomického rastu danej krajiny a na relatívne vysokom stupni jej ekonomického rozvoja. Preto je vo svete len málo krajín, ktoré sú stabilnými čistými vývozcami kapitálu.

Počnúc rokom 1996 nastal zo strany slovenských subjektov významnejší vývoz priamych investícií. Slovenská republika už nebola len prijímateľom investícií, ale aj vývozcom. V roku 1996 to bolo 1,476 mld. Sk ale v prvom polroku 1997 už 1,985 mld. Sk. Rozhodujúci podiel na vývoze priamych investícií zo Slovenska má Česká republika, Chorvátsko, Rusko, Rakúsko a Nemecko. V porovnaní s krajinami prílevu je štruktúra týchto krajín diametrálne odlišná. Dokazuje, že Slovensko sa ešte plne neetablovalo do štádia internacionalizácie.

Vráťme sa však k problematike priamych zahraničných investícií a povedzme pár slov na záver o tom, v akom štádiu sú posledné z navrhovaných opatrení v prospech zahraničných investorov. Podľa navrhovanej novely zákona o dani z príjmov by sa znížil daňový základ o 75% u zahraničných subjektov, ktoré investovali počas piatich rokov na Slovensku sumu aspoň 200 mil. Sk. Podmienkou je, že ušetrené zdroje budú na Slovensku reinvestovať. Ďalšou podmienkou pre uplatnenie zníženia dane je však aj zvýšenie výroby medziročne najmenej o 25% alebo úhrnne za 5 rokov o 1 milardu Sk.

Daňové úľavy používajú ( v rôznych podobách ) aj ďalšie reformované krajiny strednej a východnej Európy.

V Českej republike sa pripravuje v daňovej oblasti opatrenie, ktoré bude založené na možnosti "odkladu" platby dane z príjmov právnických osôb na dobu 5 rokov a o poskytnutí tzv. daňovej dotácie. Podmienka pre využitie výhody sa viaže k investíciám do spracovateľského priemyslu minimálne vo výške 10 mil. USD.

Daňové zvýhodnenie v Maďarskej republike sa viaže napríklad k zvýhodnenému zdaňovaniu dividend vyplácaných nerezidentom oproti tomu, ako sú zdaňované dividendy rezidentov. Zvýhodnením sú aj rozdielne sadzby dane investorov - pre domáce podnikateľské subjekty (18% sadzba dane) a pre zahraničné subjekty (3%).

V Poľskej republike platný daňový systém dáva zahraničným investorom možnosť rýchleho odpisu vybraných druhov investícií, veľkosť ktorých závisí od objemu preinvestovania. Poľská republika využíva na stimuláciu investícií prevažne špeciálne ekonomické zóny, ku ktorým sa viaže 100% daňové zvýhodnenie počas 10 rokov a 50% zvýhodnenie počas ďalších 10 rokov za predpokladu, že daňovník pokračuje vo svojej činnosti.

Daňové motivačné opatrenia sú však iba jedným z mnohých nástrojov používaných na povzbudenie priamych zahraničných investícií, pričom neexistuje jednotné pravidlo na ich uplatnenie. Vo všeobecnosti platí zásada, že pri ich uplatňovaní nesmie byť diskriminovaný nijaký uchádzač, nesmú dlhší čas podporovať ekonomicky neživotaschopné subjekty a ovplyvňovať hospodársku súťaž. Tieto pravidlá sú zakotvené v medzinárodných dohodách.

späť

menu

ďalej

Slovak Trade FORUM