Základné makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 1998 z pohľadu podnikov

Pavol Kárász a Juraj Renčko sú známou autorskou dvojicou slovenských národohospodárov, renomovaných ekonomických expertov a prognostikov. Ich článok, ktorý uverejňujeme, akiste zaujme nielen slovenských manažérov ale aj zahraničných podnikateľov, ktorí zvažujú možnosti investovania na Slovensku.

Hospodársky rast v roku 1996 sa dosiahol v podmienkach vysokej deficitnosti zahraničného obchodu a poklesu efektívnosti fungovania reálnych a finančných procesov. Bol v značnej miere financovaný zahraničnými úvermi krátkodobého charakteru. Vytvorila sa tak situácia, ktorá predstavovala akútne ohrozenie najmä makroekonomickej stability. Preto prioritnou úlohou hospodárskej politiky štátu v roku 1997 malo byť zníženie deficitnosti zahraničného obchodu a ďalšie nezhoršovanie efektívnosti reálnej a finančnej ekonomiky.

Hospodársky vývoj v roku 1997 bol odštartovaný štruktúrou dopytu zaznamenanou v roku 1996, kde na dopyte spolu bol podiel domáceho dopytu príliš vysoký a podiel zahraničného dopytu zas príliš nízky. V priebehu roka, v dôsledku opatrnej menovej politiky NBS a administratívnych opatrení vlády na obmedzenie dovozu, sa dynamika domáceho dopytu pribrzdila a jeho podiel na dopyte spolu sa znížil. Pokles dynamiky rastu HDP neznamenal iba zníženie dovoznej náročnosti a zastavenie rastu nárokov na medzispotrebu, ale aj zníženie úverových zdrojov čerpaných na jednotku HDP. Na druhej strane vláda expanzívnou rozpočtovou politikou vytláčala podniky a domácnosti z peňažného trhu, čím zvyšovala cenu peňazí a prispela k rastu zahraničnej zadĺženosti. V dôsledku neplnenia daní z príjmov právnických osôb sa tlak štátneho rozpočtu na málo likvidný peňažný trh v priebehu roka zvyšoval. Snaha o nahradenie výpadku príjmov z daní právnických osôb viedla k prijatiu viacerých opatrení najmä v oblasti nepriamych daní, ktoré mali vplyv na rast inflácie. Viacročný pokles miery inflácie sa zastavil a rok 1997 bol rokom jej opätovného zvýšenia. Aj napriek tomuto zvýšeniu však bola dosiahnutá miera inflácie nižšia než v susedných transformujúcich sa ekonomikách.

V roku 1997 pokračoval aj investičný boom, ktorý sa začal v roku 1996. Dosahovaná vysoká miera investícii však nie je v dostatočnej miere krytá domácimi úsporami a navyše ich alokácia nedáva garanciu, že investície prispejú zásadným spôsobom k rastu exportnej výkonnosti v budúcnosti.

Napriek uvedenému, za najväčšie pozitívum roku 1997 možno považovať lepšie prispôsobenie sa dynamiky hospodárskeho rastu k obmedzeniam ekonomiky, dôsledkom čoho je zmiernenie nerovnovážnych tendencií, predovšetkým vonkajšej nerovnováhy a udržanie stability meny. Treba však zdôrazniť, že toto zmiernenie nie je podložené vyššou exportnou výkonnosťou ekonomiky, ale predovšetkým reštriktívnou menovou politikou a administratívnymi opatreniami vlády. Nerozvážne tendencie, a teda aj latentný tlak na stabilitu meny v ekonomike Slovenska pretrvávajú aj naďalej.

Ekonomické problémy Slovenska sa prejavujú v jeho nedostatočnej exportnej výkonnosti, premietajúcej sa do vysokých deficitov bežného účtu platobnej bilancie. Tie sú sprevádzané takou vládnou rozpočtovou politikou, ktorej dôsledkom je prehlbujúca sa vnútorná a vonkajšia zadĺženosť. Ak problém exportnej výkonnosti je predovšetkým problémom mikroekonomickej adaptácie podnikov, a preto do značnej miery súvisí aj s procesom systémovej transformácie, tak problém prehlbujúcej sa zadĺženosti je problémom hospodárskej politiky, koncepčnej práce centra a chápania úlohy štátu v ekonomike.

Pri riešení problému exportnej výkonnosti možno postupom času očakávať pôsobenie proexportných opatrení vlády, vzhľadom na súčasnú štruktúru exportného sektora však môžu mať iba doplnkový význam. Jadro problému spočíva v rozšírení exportného sektora, čo je viazané na revitalizáciu najmä strojárstva a zapojenie menších podnikov do exportu. Treba povedať, že zákon o revitalizácii v jeho platnej podobe proces revitalizácie zabrdzil a oddialil.

Nutnou podmienkou rastu exportnej výkonnosti je budovanie kapitálových prepojení so zahraničnými firmami, pretože už aj v podmienkach Slovenska sa preukázal významný vplyv zahraničných strategických investorov na rast exportu. Zásadná zmena v exportnej výkonnosti je však viazaná na investičný proces.V zásade možno povedať, že je nevyhnutné znížiť mieru investícií pri zvýšení ich efektívnosti a krytí domácimi úsporami a dlhodobými zahraničnými investíciami.

Pre ekonomiku Slovenska je v transformačnom období charakteristická vysoká miera investícií, ktorá, vyjadrená podielom tvorby hrubého kapitálu na hrubom domácom produkte, dosahuje od roku 1996 úroveň okolo 37 % a podielom tvorby hrubého fixného kapitálu 36 až 38 % (oboje v b.c.). Tak vysoká miera investovania je neobvyklá aj v medzinárodnom porovnaní. V súčasnosti ju možno porovnať iba s intenzitou investovania Japonska (miera investícií 28,5 % v roku 1995) a Južnej Kórei (36,6). Podľa OECD Economic Surveys: Canada. OECD,1997.

Pokiaľ ide o tvorbu domácich úspor, kľúčovú úlohu hrá podpora tvorby úspor obyvateľstva, znižovanie deficitnosti hospodárenia verejných financií štátu a znižovanie rozsahu prerozdeľovacích procesov.

Podpora tvorby úspor obyvateľstva predpokladá stabilné makroekonomické prostredie (vytvárajúce dôveru obyvateľstva v reálne zhodnotenie jeho dlhodobých úspor), a dôveryhodný finančný trh, ktorý ponúka dostatok atraktívnych produktov pre uloženie úspor. Súčasná situácia na finančnom trhu je z tohto pohľadu kontraproduktívna, podporujúca skôr sklon k spotrebe, než sklon k úsporám.

Priestor pre zmenu vývoja verejných rozpočtov je v strednodobom časovom horizonte iba veľmi obmedzený, čo je dôsledkom tvaru najmä rozpočtovej politiky v posledných rokoch. Napriek tomu, zásadná zmena v chápaní úlohy štátu v ekonomike, ale aj koncepčnej a programovej práci centra, je nevyhnutná, rovnako ako opätovné posúdenie stavu (a smeru) transformácie verejného sektora.

Z pohľadu finančných zdrojov pre investície významnú úlohu zohráva kvalita fungovania peňažného trhu. Objem úverov potrebných na vytvorenie jednej jednotky HDP je v ekonomike Slovenska daný okrem nízkej ziskovosti podnikov a nedostatočnej úrovne fungovania kapitálového trhu, najmä štruktúrou použitia úverov. Najväčším nedostatkom tejto štruktúry je vysoká viazanosť použitých úverov v problémových pohľadávkach.Pretrvávanie tejto vysokej viazanosti je v nemalej miere dané aj úrovňou fungovania bankového sektora. Urýchlenie reštrukturalizácie bankových portfólií, spolu s elimináciou ich ovplyvňovania politickými štruktúrami a úverovými podnikmi a s posilnením ich kapitálového vybavenia, je pre ďalší postup mikroekonomickej transformácie kľúčovým predpokladom.

Dôsledkom zastavenia transformácie nielen bánk, ale finančného sektora ako celku, je deformovanie alokácie zdrojov, vytváranie priestoru pre ingerenciu štátu v tejto oblasti a tým zvyšovanie celkových nákladov na získanie finančných zdrojov podnikmi. Závažnosť týchto deformácií vystupuje do popredia tým viac, že na Slovensku nefunguje kapitálový trh ako nástroj na trhové ocenenie aktív, a teda nie je generovaná jasná informácia pre alokáciu investícií. Je potrebné dodať, že z pohľadu uvoľnenia zdrojov pre investície okrem dôslednej koordinácie menovej a rozpočtovej politiky ex ante je nevyhnutné zvýšiť platobnú disciplínu, kde významnú úlohu musí zohrať proces konkurzov a vyrovnaní.

Do roku 1998 ekonomika Slovenska vstupuje so zmiernenými nerovnovážnymi tendenciami. Menový program Národnej banky Slovenska počíta s čiastočným uvoľnením menovej politiky, na druhej strane štátny rozpočet predpokladá ponechať podnikom na peňažnom trhu viac zdrojov. Napriek tomu reštrikcia domáceho dopytu z roku 1997 sa prejaví v poklese hospodárskeho rastu, ktorý sa bude pohybovať, vyjadrený dynamikou hrubého domáceho produktu v stálych cenách, v intervale 4,7 až 5,8 %. Tento rast predpokladá pokles dynamiky spotrebných výdavkov štátnej správy (0,7 až 3,0 %) a vytvorí priestor pre rast konečnej spotreby domácností v rozmedzí 2,9 až 4 %, a tvorby hrubého kapitálu (3,9 až 6,7 %). Tento rast vytvorí predpoklady pre formovanie takej štruktúry ekonomiky, ktorá nezhorší jej efektívnosť vyjadrenú náročnosťou hrubej produkcie na medzispotrebu. Možnosť zvýšenia tejto efektívnosti závisí pritom od vývoja vnútornej štruktúry priemyslu.

Je reálne počítať s tým, že očakávaný vývoj na jednotlivých trhoch povedie v roku 1998 k rozdielnemu pnutiu na úrovni spotrebiteľských cien, ako aj na úrovni cien výrobcov. V oblasti priemyslu, sa uvedené rozdielne pnutie odrazí v pokračovaní nižšieho rastu úhrnného indexu cien priemyselných výrobcov než miery inflácie. V roku 1998 možno kalkulovať s tým, že kým úhrnný index cien priemyselných výrobcov sa bude pohybovať v rozmedzí 4,9 až 6,1 5%, tak miera inflácie dosiahne úroveň 6,1 až 7,2 %.

V dôsledku zlepšenia konjunktúry u našich hlavných obchodných partnerov je možné očakávať mierne zlepšenie exportnej výkonnosti, čo spolu s predpokladaným vývojom dovoznej náročnosti môže udržať deficit bežného účtu platobnej bilancie do výšky nepresahujúcej úroveň roku 1997.

Znížený hospodársky rast spolu s vyššou mierou inflácie a administratívnymi opatreniami zníži priestor pre rast priemerných miezd v ekonomike, dynamika, ktorých sa bude pohybovať v intervale 4,3 až 4,6%. Možno predpokladať taký vývoj produktivity práce, že diferencia medzi vývojom priemerných miezd a produktivity práce sa stane z makroekonomického pohľadu nevýznamnou. Napriek tomu je však potrebné očakávať zvýšenie v reálnom vyjadrení tých nákladov zamestnávateľov, ktoré súvisia s priemernou mzdou, o 7,0 až 7,3 %.

Z pohľadu podnikov možno konštatovať, že tieto sa budú aj v roku 1998 pohybovať v makroekonomickom prostredí, kde celkový vývoj na trhu tovarov a služieb sa bude niesť v znamení rastu ponuky a dopytu. Tento rast však bude diferencovaný a nižší než v roku predchádzajúcom. Vo všeobecnosti bude dynamika v oblasti určenej zahraničným dopytom, než v oblasti determinovanej dopytom domácim.

Pri uspokojovaní agregátneho dopytu na úrovni základných odvetví je reálne počítať s tým, že objem vytvoreného HDP sa v roku 1998 bude pohybovať:

Možno kalkulovať s tým, že v porovnaní s rokom 1997 sa prístup ku korunovým úverom uľahčí a k úverom v cudzej mene sťaží.

Miera uľahčenia bude daná najmä určitým poklesom v oblasti úrokových mier z úverov, ktorý možno očakávať v dôsledku menšieho pnutia na peňažnom trhu a realizácie menového programu NBS.

Medzi najvýznamnejšie makroekonomické zmeny podnikateľského prostredia súvisiace s rozpočtovou politikou v roku 1998, bude patriť pokles toho podielu dôchodku podnikov, ktorý je odčerpaný daňou z príjmov právnických osôb. Aj v roku 1998 je však potrebné počítať s pokračovaním vysokej úrovne finančnej zaťaženosti podnikovej sféry. S ohľadom na očakávaný cenový vývoj treba kalkulovať s tým, že dopad vysokej finančnej zaťaženosti bude znásobený aj čoraz viac citeľnými dôsledkami nezohľadnenia rastu cien v parametroch daňového systému, ako aj nízkym nárastom poistného plateného štátom do systému zdravotného a sociálneho poistenia.

Z hľadiska podmienok určujúcich fungovanie slovenských výrobcov na domácom trhu bude dovozná prirážka aj v roku 1998 predstavovať určité zvýhodnenie. Bude však menšie než v roku 1997 a podniky musia rátať so zvýšeným tlakom na rast konkurencieschopnosti.

Celkove možno konštatovať, že v roku 1998 dôjde k zmierneniu nerovnovážnych tendencií v ekonomike Slovenska. Nedosiahne sa však vďaka pokroku v štrukturálnej a inštitucionálnej reforme ekonomiky Slovenska, ale lepším prispôsobením hospodárskeho rastu nedostatkov v štrukturálnej a inštitucionálnej reforme. Práve tieto nedostatky výrazne limitujú hospodársky rast a bez ich rýchleho odstraňovania nemožno v budúcnosti očakávať vysoký hospodársky rast.

späť
menu
ďalej

Slovak Trade FORUM