Po otvorení transeurópskeho prieplavného spojenia Rýn-Mohan-Dunaj sa zintenzívnila preprava tovarov po Dunaji. Takmer presne v jeho strede sa nachádza prístav Bratislava, ktorý je jednou z piatich divízií akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. O tejto plavebnej firme v kontexte slovensko-nemeckých vzťahov a o spolupráci pri preprave tovarov na 3600 km dlhom vodnom spojení sa s nami porozprával predseda jej predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Peter Poláček.

Sme jediný slovenský vodný dopravca, ktorý má vo svojej štruktúre komplexné vybavenie: riečnu i námornú dopravu, lodnú osobnú dopravu a dva prístavy - Bratislavu a Komárno. Vymenovaných päť subjektov predstavuje v rámci našej akciovej spoločnosti päť divízií. Okrem toho prostredníctvom štyroch dcérskych spoločností Dunajplavba-Sped, s.r.o., Dunajská lodenica, a.s., Interlichter a WienCont-Re-Main vyvíjame ďalšie významné aktivity.

Dunaj ako druhá najdlhšia rieka Európy spája po otvorení spomínaného kanála Rýn-Mohan-Dunaj sever nášho kontinentu s juhom a západ s východom. Ako sa využíva výhodná poloha Bratislavy?

Kanál je pre nás významným kľúčom na všetky strany. Umožnil nám spojiť sa priamo s najväčším svetovým prístavom Rotterdam v Holandsku, s prístavom Brémy v Nemecku a prakticky so všetkými prístavmi Nemecka, Holandska a Belgicka. Ich prostredníctvom máme linkové spojenie do všetkých kútov zemegule. Pozitívne je, že sme v strede európskej cesty od Severného do Čierneho mora. Vďaka výborným cestným a železničným spojeniam poskytujeme navyše mnohým zahraničným prepravcom predovšetkým lacnú dopravu do Českej republiky, Rakúska a Maďarska.

Podľa grafov v množstve naložených a vyložených tovarov v bratislavskom prístave je v popredí Nemecko...

Áno, za uplynulý rok a prvé tohtoročné mesiace v nakládke a vykládke pevných a tekutých tovarov je Nemecká spolková republika na 3. mieste. Vo vzťahu k Nemecku v ostatnom čase však dominovala prekládka osobných automobilov VW. Do mája sme ich preložili okolo 35 tisíc. V súčasnosti sa tieto aktivity zastavili, zmenila sa logistika prepravy, pretože automobilka momentálne vozí volkswageny v železničných vagónoch. Po avizovanom zvýšení produkcie týchto áut očakávame, že opäť nastúpime my.

Dokážete preprave po koľajniciach konkurovať?

Celkom sa to nedá, pretože železnica má oproti vode výhodu časového náskoku. Ideme však prebudovať dva otvorené dunajské člny na systém Ro-Ro, čo znamená horizontálnu prekládku osobných a nákladných automobilov, návesov, trajlerov, kolesovej techniky. Systém Ro-Ro nám umožní, že každá loď bude môcť naraz prepraviť 200 áut. Sme presvedčení, že to u prepravcov zaberie, pretože lodná doprava je ekologicky čistejšia, je menej poškodených áut ako pri železničnej doprave, kde počas jazdy môžu padať na karosérie konáre zo stromov a iné. Železnici však nechceme iba konkurovať. Máme záujem, a je to aj nevyhnutné, s ňou spolupracovať.

Akým spôsobom?

Začali sme aktívne s kombinovanou dopravou, ktorú realizujeme i prostredníctvom dcérskej spoločnosti WienCont-ReMain. V kontajneroch sa prepravuje tovar rôznymi formami dopravy, to znamená železničnými vozňami, nákladnými autami, loďami atď. V kontajnerovom termináli v prístave prekladáme kontajnery všetkých svetových firiem, popri dánskej firme MAERSK pripravujeme depo nemeckej firmy CMA. Kontajnery vozíme kyvadlovými vlakmi do Prahy, tam sa rozdeľujú na dva smery, do holandského Rotterdamu a nemeckého prístavu Brémy. Je to oveľa rýchlejšie ako loďou po Dunaji.

A čo je rýchlejšie, je zrejme aj lacnejšie...

Presne tak. Po Dunaji by kontajnery išli do Rotterdamu 12 dní. Po železnici trvá preprava 38 hodín. Príchod vlaku sa dá presne načasovať na príchod námornej lode, tovar v kontajneroch sa nemusí skladovať, ale hneď z vlaku sa dostane na loď. Úspora je evidentná.

Stačí lodný park vašej spoločnosti uspokojovať záujem o prepravu?

V riečnej doprave máme desiatky plavidiel, mnoho ich je však vyviazaných pri Čunove, pretože nemáme pre ne prácu. Súčasná situácia si z hľadiska prepravovaných komodít vyžaduje viac zakrytých, tankových alebo Ro-Ro lodí. Nové sú však drahé. Výhodnejšie je terajšie renovovať alebo prestavať. Prestavba dunajského člnu na tankovú loď stojí napríklad pár miliónov, ale nový čln až niekoľko desiatok milionov korún. V budúcnosti chceme kúpiť aj samochodné lode. Teória hovorí, že ak by sa v bratislavskom prístave pracovalo na tri smeny, vo dne v noci, v sobotu i v nedeľu, pri dobrej organizácii práce by sme boli schopní ročne preložiť 10 miliónov ton. Prakticky ich dokážeme spracovať 5-6 miliónov. Dnes je to však iba jedenapol milióna ton.

Ako ste spokojný so spoluprácou s nemeckými partnermi?

Teraz rozpracúvame logistiku prepravy kamiónových návesov. Nie je to jednoduché, ale musíme ju riešiť. Na cestných hraničných priechodoch stoja desiatky kamiónov. Celé kolóny čakajú na colné odbavenie, pepravcovia musia mať rôzne povolenia, ekologicky je cestná doprava nevýhodná, cesty ničia ťažké kamióny. My by sme chceli v Bratislave naložiť tovar na Ro-Ro po ose a na druhej strane niekde v nemeckom Regensburgu ho vyložiť. Tam však musíme nájsť partnera, ktorý to s ťahačmi porozváža, potom naložia tovar na loď a privezú sem. Politické zmeny spôsobili pokles, prejavilo sa to aj v minuloročnej strate vo výške 350 miliónov korún. V prvom štvrťroku 1998 to však bolo už iba 13 mil. Sk, čo považujem za dostatočný úspech.

prostredníctvom svojich divízií vám ponúka nasledujúce služby:

• preklad a skladovanie tovarov v prístavoch Bratislava a Komárno
• prepravu všetkých druhov tovarov vrátane ťažkých a nadrozmerných kusov riečnymi loďami zo všetkých prístavov ležiacich na vodnej ceste Rýn-Mohan-Dunaj
• prepravu námornými loďami
• prepravu osôb osobnými loďami na pravidelných linkách do Budapešti a Viedne, tematické a vyhliadkové plavby po Dunaji
• špedičné služby v riečnej, námornej, kamiónovej a kombinovanej doprave
• služby verejného colného skladu s krytou prekladnou polohou a možnosti prepravy kontajnerov vlakovými prepravami na linke Rotterdam-Bratislava a späť
• údržbu a rekonštrukcie plavidiel

Bližšie informácie sa dozviete na obchodnom úseku generálneho riaditeľstva a obchodných úsekoch jednotlivých divízií.

Pribinova 25, 815 24 BRATISLAVA, SLOWAKISCHE REPUBLIK, Tlf.+421/7/325798, Fax: 363002, Tlx: 92338, e-mail:spap@spap.sk

späť

menu

ďalej

Slovak Trade FORUM