Krajanský spolok Karpatských Nemcov združuje všetkých Karpatských Nemcov žijúcich v Nemeckej spolkovej republike. Zastupuje ich záujmy voči vládam a na verejnosti,. uchováva kultúru, mravy a zvyklosti Karpatských Nemcov a udržiava kontakty so starou vlasťou -Slovenskom. Viac o jeho činnosti napovie rozhovor s Oskarom Marczym, predsedom Krajanského spolku Karpatských Nemcov pre Slovensko.

Čo znamená Slovensko pre Krajanský spolok Karpatských Nemcov?

My, Karpatskí Nemci máme veľký záujem, aby sa obyvateľom Slovenska hospodársky dobre darilo. Preto sme podporovali nemecké firmy, ktoré investovali na Slovensku. Politickú spoluprácu s úradmi na Slovensku na všetkých politických úrovniach (od samospráv po vládu) považujeme za veľmi dôležitú. Slovensko je pre staršiu generáciu "s vlastnými zážitkami" ešte stále "vlasťou". Aj preto je náš vzťah k Slovensku pozitívne zaťažený emóciami.

Ja sám každý rok prichádzam na Slovensko 5 až 9 ráz. Vediem rozhovory so slovenskými ministerstvami školstva a kultúry, s nemeckým veľvyslancom, riaditeľmi nemecko-slovenských bilingválnych tried. Udržiavam pravidelné kontakty s Karpatonemeckým spolkom a s jeho 5 regiónmi.

Na Slovensku naďalej platia diskriminačné "Benešove dekréty".

Žiaľ, nerozumieme, prečo aj mladá Slovenská republika zotrváva na Benešových dekrétoch. Vedie to k faktickej nerovnosti medzi slovenským obyvateľstvom. Jestvujú tí, ktorí si mohli ponechať majetok a napr. Karpatskí Nemci, ktorí o svoje vlastníctvo prišli. Je načase ukončiť túto diskrimináciu.

V uplynulom roku, pri príležitosti 25. stretnutia Karpatských Nemcov v Karlsruhe, ste sa verejne vyslovili za dobré vzťahy k Slovensku a pozvali spolkového ministra zahraničných vecí Dr. Klausa Kinkela na Vaše podujatie. K. Kinkel pri tejto príležitosti vyzdvihol Karpatských Nemcov ako most pre spoluprácu so Slovenskom. Ako hodnotíte jeho vyjadrenia?

Vždy sme sa vyslovovali za dobré vzťahy so Slovenskom. Potvrdil to nemecký minister zahraničia v mojej prítomnosti, počas svojej návštevy Bratislavy 1.-2. mája 1997, ako aj pri spolkovom stretnutí v roku 1997 v Karlsruhe.

Slovenská strana vyslala na spolkové stretnutie predsedu zahraničného výboru parlamentu pána Slobodníka a štátneho tajomníka ministerstva kultúry pána Pánisa. Nemecký minister zahraničia sa potešil tomuto znameniu porozumenia a postaral sa o to, aby Slovensko - napriek tomu, že sa nenachádza v prvej skupine kandidátskych krajín - nebolo úplne vylúčené z rokovaní.

Slovensko patrilo k prvým kandidátom na vstup do NATO a EÚ. Prečo sa to zmenilo?

Karpatských Nemcov bolí, že Slovensko vypadlo z prvej skupiny kandidátov do EÚ a NATO. Vinu za to nesie politika súčasnej vlády, resp. predsedu vlády, v ktorej sa nachádzajú demokratické deficity. Predseda vlády sa chová "diktátorsky" a aj konfrontácia medzi ním a bývalým prezidentom Kováčom poškodila pozíciu Slovenska v zahraničí.

Makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky sú úctyhodné a všeobecne uznávané, mena je stabilná. Napriek tomu sa vytvára na Slovensku pocit, že v porovnaní s Poľskom alebo Maďarskom nie je pre Nemecko príliš zaujímavé...

Žiaľ, verejnosť nedostatočne vníma hospodárske ukazovatele. Médiá v Nemecku poukazujú na Slovensko skôr v negatívnych titulkoch. Okrem toho, vlády v Maďarsku a Poľsku konajú politicky oveľa šikovnejšie. Maďarsko má výhodu z minulosti, že otvorilo hranice pre východonemeckých utečencov. Nemecká verejnosť sa preto cíti Maďarsku zaviazaná.

Slovenská vláda by mohla jednou ranou dosiahnuť pozitívnu pozornosť, keby zrušila Benešove dekréty a poskytla určité odškodnenie tu žijúcim Nemcom.

Po páde "železnej opony" sa spolková republika veľkoryso angažovala v bývalých komunistických krajinách: pomáhala finančne, svojimi znalosťami a pod. Prečo majú mnohí na Slovensku pocit, že "moknú sami v daždi"?

Môžem len zopakovať, že angažovanie sa NSR v bývalých komunistických krajinách je politicky a historicky spojené a zaťažené pocitmi určitého odškodnenia. Spomeňme obsadenie Protektorátu Čechy a Morava, začiatok 2. svetovej vojny a vpád do Poľska.

Takéto problémy medzi Nemeckom a Slovenskom neboli a nie sú. To môže byť dôvodom na to, že ľudia na Slovensku nadobúdajú pocit: Zabúdajú na nás a opúšťajú nás.

Zasadzoval som sa za Slovensko a jeho prijatie do EÚ vo viacerých listoch prezidentovi Herzogovi, kancelárovi Kohlovi a ministrom zahraničia Genscherovi a Kinkelovi. Moje nasadenie malo pozitívny ohlas hlavne u Dr. Klausa Kinkela. Ocitol som sa v oficiálnej delegácii pri štátnej návšteve Bratislavy 1.- 2. mája 1997 a zúčastňoval som sa na rozhovoroch a prijatiach.

V októbri 1997 som pripravoval návštevu predsedu krajinského snemu Badenska-Württemberska Petra Strauba a jeho dvoch vicepredsedov na Slovensku, pripravoval som kultúrny program a sprevádzal parlamentnú delegáciu.

Pán predseda vlády Mečiar prisľúbil, že prijme delegáciu Karpatských Nemcov a nájde si čas na rozhovor o ich záležitostiach. Zatiaľ sa tak nestalo, i keď by to bolo kladné znamenie s vplyvom na politiku Nemecka voči Slovenskej republike.

späť

menu

ďalej

Slovak Trade FORUM