Marky pre malých podnikateľov

Zobudí bonnská podpora slovenské banky?

Od roku 1992, keď na Slovensko prišlo prvých 131 tisíc nemeckých mariek pre trinástich malých podnikateľov a remeselníkov nemeckej národnosti, vzrástla finančná podpora nemeckej vlády takmer dvadsaťnásobne. Spolkové ministerstvo vnútra poskytlo Karpatskonemeckej asociácii už vyše dvoch miliónov mariek na financovanie 136 schválených projektov v rámci malého a stredného podnikania.

 Nemecký kabinet už niekoľko rokov intenzívne podporuje program rozsiahlej hospodárskej pomoci nemeckým menšinám v zahraničí. Vládnuce strany CDU/CSU zvýšili finančné dotácie krajanom v západnej Európe hneď po nástupe Helmutha Kohla do funkcie spolkového kancelára. Nemecké marky prúdili hlavne do štátov EÚ, v ktorých súčasne s upevňovaním pozície nemeckej ekonomiky silnelo i vzájomné premostenie medzi Bonnom a nemeckými enklávami.

Početné nemecké menšiny žijúce v strednej a východnej Európe (približne 3,5 milióna ľudí) začali Nemecko zaujímať až v rokoch 1988 - 1990, respektíve po politických revoltách v bývalom východnom bloku. Kohlova vláda ovplyvnená tlakom zvýšeného prílivu nových nemeckých imigrantov z východu (ročne asi 180 tisíc etnických Nemcov) vypracovala nový program hospodárskej pomoci. Jej jadrom sú dva ciele: Obmedzenie prisťahovalectva do "preplneného" Nemecka a ekonomické, sociálne a kultúrne oživenie regiónov, ktoré sú obývané etnickými Nemcami.

Pre súčasné Nemecko je oveľa výhodnejšie a racionálnejšie investovať do hospodárskej pomoci krajanom ako hľadať nové ubytovne a pracovné príležitosti pre emigrantov.

V rámci pomoci vyčlenila nemecká vláda niekoľko miliónov mariek aj pre potomkov Švábov a Sasov v Kazachstane, Maďarsku, Rumunsku, Rusku, Čechách, na Ukrajine, pobaltských štátoch, poľskom Sliezsku a na Slovensku. Precízne premyslená pomoc prekvapujúco najviac pokročila v Rumunsku. V Sedmohradsku, kde žije oficiálne 120 tisíc etnických Nemcov, sa už podarilo založiť niekoľko desiatok spoločných rumunsko-nemeckých podnikov. Napríklad v Temešvári boli zrealizované projekty na montáž liniek firmy Coca-Cola, výrobu nemeckých traktorov a poľnohospodárskych strojov.

Investované marky sledujú ešte jeden pozitívny cieľ. Podporou malému a strednému podnikaniu chce Nemecko postupne vytvoriť ekonomicky silné skupiny, ktoré by neskôr slúžili ako "mosty" medzi nemeckými a domácimi podnikateľmi, medzi Bonnom a ústrednými vládami.

O niečo podobné sa usilujú i Karpatskí Nemci na Slovensku. Do roku 1945 reprezentovali významnú 150-tisícovú menšinu poľnohospodárov, remeselníkov, baníkov a obchodníkov. Dnes sú skôr skanzenom zdecimovanej enklávy, ktorú zámerne likvidoval povojnový odsun, násilné vysťahovanie do Nemecka, USA a Kanady.

V prípade Karpatských Nemcov, ku ktorým sa hlási 5629 občanov SR, sa nemecká vláda rozhodla podporovať malé podnikanie. Cez nemecké ministerstvo vnútra, ktoré celú pomoc organizuje a riadi, nadviazala kontakty s Karpatskonemeckou asociáciou (KNS) so sídlom v Košiciach. Zároveň poverila stuttgartskú Spoločnosť pre medzinárodnú hospodársku spoluprácu (GWZ), aby preskúmavala predkladané projekty malých podnikateľov a remeselníkov.

"Odporúčaniu jednotlivých žiadostí predchádza dôsledné skúmanie, či predkladatelia spĺňajú výrobné a obchodné predpoklady. Tento prieskum zabezpečujú experti z Remeselníckej komory Bádenska-Württenberska, ktorí zároveň analyzujú mieru schopnosti podnikateľa zabezpečiť odbyt výrobkov a správne využiť poskytnutú dotáciu. Podnikateľ, ktorý nesplnil požadované kritériá, nemusí strácať nádej. Spoločnosť GWZ mu poskytne poradenské služby a po prepracovaní projektu ho môže odporučiť do zoznamu schválených uchádzačov pre budúci rok", hovorí Vilhelm Gedeon, riaditeľ asociácie.

Systém celej pomoci je založený na poskytnutí bezúročnej pôžičky. Úspešný predkladateľ projektu podpíše zmluvu s KNS a GWZ, v ktorej sa zaviaže, že v priebehu štyroch rokov vráti požičanú sumu. Pôžičku začne splácať až po jednom roku, pričom peniaze vracia do fondu Karpatskonemeckej asociácie. Takto naakumulované prostriedky sa potom spätne použijú na financovanie ďalších projektov. Žiadatelia, spomedzi ktorých je už vyše 40% občanov slovenskej národnosti, nedostanú peniaze, ale preplatia sa im faktúry na zakúpenie strojov alebo výrobnej technológie.

"Touto účinnou pomocou, ktorú povolil článok 20 česko-slovensko-nemeckej zmluvy o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci, chce Nemecko zlepšiť hospodársku infraštruktúru regiónov obývaných našou menšinou. Predovšetkým ide o bývalé nemecké obce a mestá na dolnom a hornom Spiši, v údolí rieky Bodvy a Hnilca, na strednom Slovensku, v okolí Bratislavy a Košíc", tvrdí Vilhelm Gedeon.

Aj keď sa asociácia usiluje o regionálnu vyváženosť, väčšina projektov je predkladaných z dolného a horného Spiša, kde žije najviac obyvateľov hlásiacich sa k nemeckej menšine (65%). Podnikajú v dosť zložitých podmienkach, pretože obidva regióny charakterizuje vysoká nezamestnanosť, zaostalá infraštruktúra, útlm baníctva, konverzia zbrojárskeho priemyslu, či odchod mladšej generácie za prácou do väčších centier. Touto realitou je osobitne poznamenaná "hladová dolina" v povodí rieky Hnilec na dolnom Spiši. Tunajší Karpatskí Nemci hovoria o sebe ako o posledných mohykánoch zašlých nemeckých remesiel a kultúr na Slovensku. Možno aj preto nemecká vláda rozhodla o tom, aby najväčšia finančná pomoc smerovala práve do tejto doliny.

Pre stolárov a stavbárov v Smolníku a Smolníckej Hute zakúpila hobľovacie stroje a okružné píly, podnikateľovi z Mníška nad Hnilcom špeciálnu pec z Talianska na pečenie pizzy, jedinému autoopravárovi v regióne vo Švedlári zase vyvažovačku, zobúvačku a merací prístroj na kontrolu výfukových plynov. Kováčskym remeselníkom a klampiarom v Medzeve zakúpila píly na rezanie ocele a brúsiace agregáty.

"Bez pôžičky by sme ťažko rozbehli našu farmu na výrobu vajec. Pôvodne sme chceli zobrať úver z domácich bánk, ale vzhľadom na úrokové podmienky to nebolo možné. V našom štáte nikde takúto pomoc nenájdete", hovorí Rudolf Pöhm, spolumajiteľ hydinárskej farmy Pöhm & Göbl v Medzeve.

V roku 1996 im asociácia zakúpila technologické zariadenia na chov 5000 francúzskych nosníc Sabrown, ktoré znášajú 120 tisíc vajec mesačne. Kvôli vysokému dopytu po vajíčkach, majitelia farmy požiadali o novú pôžičku. Nedávno schválených 72 tisíc nemeckých mariek určených na zakúpenie modernej technológie, ktorá im umožní zvýšiť chov nosníc a produkciu o dvesto percent, podporí aj odbytové možnosti v Moldave nad Bodvou, Štóse, Jasove a celej "hladovej doline".

Bonnskú podporu si pochvaľuje aj firma Jochman v Spišskej Novej Vsi vyrábajúca komponenty pre komorové kalolisy pre nemeckú firmu Netzsch Filtrationstechnik.

"Nemal som nehnuteľnosť, ktorou by som mohol ručiť, keď som požiadal naše banky o úver. Karpatskonemecká asociácia mi požičala 440 tisíc korún na obstaranie pásovej píly, silnejšej zváračky, kompresora, rysovacieho stola a veľkého posuvného meradla. Bola to investícia správnym smerom", tvrdí Miloš Jochman, riaditeľ strojárskej spoločnosti Jochman, s.r.o. Táto firma vyrába prevažne na export a po úspechu, ktorý zaznamenala v minulom roku, chce začať s montážou kalolisov a ich predajom na trhoch bývalého ZSSR.

Podobné skúsenosti má aj stolárska firma Bartko v Širokom pri Prešove, ktorá vyrába nábytok, a krajčírska firma Móda Marlene. Jej 25-ročná majiteľka zo Zborova pri Čadci mohla po získaní pôžičky otvoriť prevádzku na výrobu odevov, dámskych plášťov a kabátov aj v Medzeve.

"O úver z našich bánk sme sa ani nepokúšali. Je potrebné platiť vysoké úroky a všimné. Šesťstopäťdesiattisícovú pôžičku sme využili na zakúpenie nových strojov, dierkovačky, podlepovacieho lisu a žehliacej techniky. Bez pomoci by sme nemohli vytvoriť 15 nových pracovných miest a rozbehnúť náš export do Českej republiky", hovorí Alena Kublová. Sprievodným znakom bonnskej pomoci je účinná kontrola. Každého podnikateľa, ktorému bola poskytnutá pôžička, navštívi raz ročne skupina expertov, aby skontrolovala realizáciu projektu a využívanie požičaných prostriedkov.

"Títo experti kontrolujú, či sú zakúpené stroje a zariadenia v prevádzke, či neboli predané alebo prenajaté iným osobám a či sa dodržiavajú lehoty mesačných splátok. Správu z tejto kontroly potom posielajú ministerstvu vnútra, ktoré ju vyhodnocuje a na jej základe pripravuje buď rozšírenie alebo obmedzenie pomoci", dodáva Vilhelm Gedeon.

Nemecká vláda vyčlenila na tento rok pre Slovensko ďalších 250 tisíc mariek. Ani táto suma však zďaleka nestačí na to, aby uspokojila vysoký dopyt malých podnikateľov. Ten je približne päťnásobne vyšší než schválený ročný počet žiadateľov.

Pripravil: Róbert Matejovič

späť
menu
ďalej

Slovak Trade FORUM