O slovensko-nemeckých vzťahoch, o ich histórii, prítomnosti a možnom vývoji, o úlohe, ktorú Nemecko zohráva na ceste Slovenska do Európskej únie, hovoríme s Jeho Excelenciou veľvyslancom Nemeckej spolkovej republiky v Slovenskej republike LUDGEROM BUERSTEDDE.

Slovenská republika prekonala od svojho vzniku v roku 1993 určitý vývoj. Vtedy stála bok po boku s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom na ceste do euroatlantických štruktúr. Dnes sa situácia zmenila. Čo považuje Nemecko za kľúčové momenty tohto vývoja?

Západná Európa spočiatku nechápala rozdelenie Česko-Slovenska. My sme boli nadšení z nášho zjednotenia, vy ste novú slobodu využili na založenie samostatného štátu. To je legitímne právo a je obdivuhodné, že sa rozdelenie na rozdiel od Juhoslávie obišlo bez krviprelievania a skutočných problémov. Európska komisia konštatovala v júli roku 1997 vo svojom posudku, že v ekonomickej oblasti sú problémy, ktoré však nebránia splneniu Kodanských kritérií. V politickej oblasti sú problémy, ktoré vykazujú demokratický deficit. To netvrdí iba vyhlásenie komisie, je zaujímavé, že v samotnom Slovensku boli na túto tému zverejnené dôležité vyhlásenia. Napr. v októbri 1997 prezident i predseda vlády povedali, že Slovensko má určité nedostatky, ktoré je pripravené eliminovať. To už sa sčasti stalo, no ešte čakáme na doplnenie týchto krokov. Pri snahe o vstup do spoločenstva je treba spĺňať určité predpoklady. Neustále sa vedie dialóg s parlamentmi a vládami. Problém je rozpoznaný a ja dúfam, že tieto problémy v blízkom čase spoločne prekonáme.

Nemecko ešte pred vznikom Slovenskej republiky, v časoch federácie patrilo po prevrate v roku 1989 medzi prvé krajiny, ktoré pomáhali v politickej i ekonomickej oblasti zrodeniu demokracie v tomto regióne. Ktoré aktivity by ste mohli uviesť?

Je ich celý rad v bilaterálnej i multilaterálnej oblasti. Napr. prijatie Slovenska do Rady Európy. Nemecké politické nadácie majú na Slovensku partnerov a snažia sa prispievať k posilneniu najdôležitejších pilierov demokracie. V ekonomickej oblasti je to tzv. program TRANSFORM a v oblasti práva je to Nadácia pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti práva. Výstavba demokracie nie je zavŕšená za 3 mesiace ani za 5 rokov.

Neurobili slovenskí politici chybu, keď občanom sľubovali, že Slovenská republika v dohľadnom čase (rok 2000 alebo 2010) dosiahne svetovú špičku? Nevznikla takto netrpezlivosť, ktorá priniesla so sebou skôr negatívne ako pozitívne veci?

Netrpezlivosť obyvateľstva, ktoré má po rokoch komunistickej nadvlády šancu slobodne a samostatne sa rozvíjať, je pochopiteľná. Všetci sa nádejajú, že veci pôjdu oveľa rýchlejšie, no skutočnosť je odlišná. Všetko nové sa presadzuje pomaly, nič sa nemôže zmeniť od večera do rána, podstatné je však smerovanie, trend. V ekonomickej oblasti sa veľa vykonalo, ale je potrebná podstatná reštrukturalizácia. Nie je to ekonomický problém, je to aj otázka zmeny mentality ľudí. Sloboda nie je niečo, čo padne z neba, a potom je už všetko pekné a dobré. Treba sa snažiť a namáhať. To je niekedy ťažšie ako keď vieme, že všetko je riadené zhora a my sa môžeme uvelebiť a užívať si život. Je niečo nové, keď sa ľudia, strany, spoločenstvá samostatne rozhodujú o svojom spoločnom ďalšom postupe v budúcnosti. Polarizácia slovenskej spoločnosti by sa mala pomaly premeniť na dialóg. Vždy vedú viaceré cesty k cieľu. Treba sa so všetkými zúčastnenými pokúsiť o dosiahnutie konsenzu a spoločne postupovať zvolenou cestou. Dôležité je akceptovať názor iných, je dôležité umožniť jeho vyslovenie.

Sú v dejinách Slovenska udalosti, ktoré by mohli zaťažovať slovensko-nemecké vzťahy?

V roku 1990 bola založená spoločná komisia nezávislých historikov, ktorá by mala spoločné dejiny Nemcov, Slovákov a Čechov za posledné dve storočia preskúmať. V popredí stoja roky od vzniku Československej republiky v roku 1918 do rokov tesne po 1. svetovej vojne. Bezprostredné problémy historici už spoločne analyzovali a spracovali. Ich úlohou je vypracovať obraz dejín, s ktorým by sa čo najväčší počet postihnutých mohol stotožniť. To nie je úloha na jednu noc, tu sa nedá nič vynútiť.

Ako sa pozerá Nemecko na mediálnu scénu na Slovensku?

Médiá zohrávajú v každej demokratickej spoločnosti významnú úlohu. Na Slovensku budú na jeseň parlamentné voľby. Slobodný prístup k médiám zohráva pri takýchto udalostiach dôležitú úlohu. Slovensko má veľké šťastie, že tu je slobodná tlač, ktorá zobrazuje veľmi široké názorové spektrum. V zahraničí nie je dostatočne badať, že veľká časť tlače požíva úctyhodnú názorovú slobodu a tú aj využíva.

Vláda prisudzuje médiám spoluvinu za obraz a zlý imidž Slovenska vo svete. Chybné kroky sa široko medializujú, o pozitívach sa dozvedá verejnosť len málo.

Každá vláda sa musí zmieriť s faktom, že slobodná tlač ju bude kritizovať. Nie je to inak ani v Nemecku. Tlač má využívať právo na slobodu prejavu a kritizovať to čo považuje za zlé. Tak je to v každej demokratickej krajine. Akceptovanie kritiky zo strany tlače je súčasťou demokratického systému. Ak niekto hovorí o tom, čo mi nie je po vôli, to ešte neznamená, že je zlý človek. Vedieť, že dve veci možno posudzovať z troch alebo štyroch názorových stanovísk je súčasťou demokratickej kultúry a výchovy.

Popri priamych investíciách dostáva Slovensko pomoc aj od nemeckej spolkovej vlády. Kontakty sú nadviazané aj na úrovni krajov. Veľvyslanectvo sleduje pulz vzájomných vzťahov, sprostredkúva kontakty. Čo sa doposiaľ podarilo, čo očakávate v oblasti hospodárskej spolupráce od budúcnosti?

Rozhodovanie o zahraničných investíciách nie je možné viazať na bezprostredné udalosti. Vždy ide o strednodobé alebo dlhodobé oceňovanie ekonomickej i politickej situácie. Za posledný rok investície z NSR obsadili svojím objemom na Slovensku prvé miesto. Stále je to menej ako v okolitých krajinách. Tento proces je nutný, nielen z dôvodu nedostatočného kapitálového vybavenia slovenských podnikov, dôležitý je tiež prenos poznatkov a vedomostí. Veľkou výhodou pre Slovensko je dobrá vzdelanostná úroveň pracovných síl, disponibilita pracovníkov, blízkosť Nemecka a jeho vyhliadky na členstvo v Európskej únii. Dôležitá je tiež právna istota, priehľadnosť rámcových podmienok, ktoré by sa nemali prudko a bez konzultácií meniť. Treba zabezpečiť daňovú spravodlivosť, súdne rozhodnutia musia vykonávať nezávislé súdy. To sú dôležité rozhodnutia. Dôležitý nie je len odbyt na domácom trhu, Slovensko je krajinou s vysokým podielom zahraničných vzťahov, treba umožniť bezproblémový dovoz a vývoz. To je rozhodujúce pre európsky hospodársky priestor. Pre povzbudenie zahraničných vzťahov je jedno opatrenie rozhodujúce: dôsledný postup na ceste do Európskej únie.

Ako vidíte možnosti spolupráce nemeckých a slovenských podnikov?

Tie sú bezproblémové, väčšina nemeckých podnikateľov je spokojná. Problémy sa vyskytujú pri colnom vybavení, s certifikátmi, s byrokraciou a povoleniami, občas aj s retroaktívnymi daňovými pohľadávkami.

Neovplyvní vôľu nemeckých investorov fakt, že Slovensko nie je v prvej vlne kandidátov na vstup do EÚ pri jej rozšírení?

Je potrebné zopakovať, čo rozhodla Rada Európy: Všetci sa nachádzajú na štadióne, niektorí sa už rozbiehajú, iní sa zatiaľ rozcvičujú. Nie je vylúčené, podarí sa to niekedy aj Michaelovi Schumacherovi (nemecký automobilový závodník, pozn. prekl.), že odštartuje z druhého radu, ale napriek tomu do cieľa dorazí prvý. Možnosť dostihnúť svojich susedov je stále otvorená. Slovensko nie je len zemepisnou súčasťou Európy, malo by sa stať aj súčasťou európskej integrácie. Prevažná väčšina obyvateľstva je za vstup do Európskej únie. To je dôležitý faktor. Ak sa tieto fakty v zodpovedajúcej miere prejavia, tak šanca vbehnúť po štarte z druhého radu do cieľa prvý, je stále tu.

Aké sú možnosti ďalšieho rozvoja hospodárskych vzťahov medzi NSR a SR? Na jednej strane investície na Slovensku, na strane druhej možnosti vyvážať slovenský tovar do Nemecka.

Na súčasnosti je pekné to, že o ekonomických tokoch rozhoduje globalizácia a nie veľvyslanec alebo predseda vlády. Investícia je umiestnená tam, kde dáva v očiach podnikateľa zmysel. Rozhodujúce je, aký dojem investor nadobudne o krajine, o rámcových podmienkach a možnom vývoji. Ide o to, objasňovať a vysvetľovať. Nemôžem povedať podniku Volkswagen, že tu musí investovať. Sledujeme rámcové podmienky a vstupujeme do dialógu s vládou, kedy upozorňujeme, že niektorá rámcová podmienka nie je povzbudením pre investora vložiť svoje peniaze do slovenského podniku. Našou úlohou je tiež upozorňovať na možný nesúlad niektorých praktík alebo zákonov s európskymi normami.

Náš systém je úplne slobodný. Kto sa zaujíma, dostane informácie, naše publikácie oslovujú široký okruh podnikateľov a hovoria: "Informujte sa, táto krajina ponúka široké možnosti, príďte a obzrite si to. Sme pripravení poradiť, Slovensko je zaujímavá krajina." Skúsenosti z rozhovorov s podnikateľmi hovoria, že väčšina z nich na Slovensku rada a dobre pracuje. Našou úlohou je zbieranie informácií; poskytujeme ich priamo alebo ich publikujeme, čím vzbudíme záujem a privádzame ich k tejto téme.

Cestovný ruch je jedným zo slabých miest slovenskej ekonomiky. Za čias socializmu boli Vysoké Tatry plné turistov z bývalej NDR, príjmy z cestovného ruchu boli značné. Po zjednotení nemeckí turisti na Slovensko zablúdia iba občas. Ako by sa mohlo Slovensko stať znovu atraktívnym pre nemeckých turistov? Čo by bolo potrebné urobiť?

V tejto oblasti je citeľný deficit. Dôvod pre absenciu nemeckých turistov v Tatrách je prozaický. Občania bývalej NDR smeli cestovať len do krajín socialistického tábora. Občan Drážďan alebo Lipska smel ísť do Prahy alebo do Vysokých Tatier, ale nesmel ísť na Mallorcu alebo na Seychelly. To musia dobehnúť. Po druhé, slovenské zariadenia cestovného ruchu musia cielene robiť reklamu. Na Turistickej burze v Berlíne sa tak udialo. Slovensko je krásna krajina, nie je príliš vzdialená ani príliš drahá. Sú tu viaceré pekné hotely. No je ich z pohľadu celej krajiny málo. Ak prídete s dvoma autobusmi napr. do Kežmarku, máte problém s ubytovaním na úrovni. Treba vykonať určité investície. Obrovský dojem na mňa urobili rozsiahle reštaurátorské práce v slovenských mestách, či ide o Banskú Bystricu, Košice, Levoču, Žilinu, Bardejov alebo Prešov. Je obdivuhodné, čo sa za posledné roky vykonalo. To by mohlo byť pre nemeckých turistov zaujímavé.

Na Slovensku žije istý počet Karpatských Nemcov. Aký úžitok by z toho mohlo mať Slovensko?

Nemecká menšina je súčasťou kultúry a dejín Slovenska. Nemali by sme zabúdať na veľkolepé kultúrne spojenia, ktoré fungovali v neskorom stredoveku, na začiatku novoveku. Napr. gotika, ktorú je dodnes na Slovensku vidieť v krásnych exemplároch.

Výsledkom programu TRANSFORM je aj prospekt o "slovenskej gotickej ceste". To je súčasť hospodárskych a kultúrnych dejín Slovenska. Vďaka za kultúrnu mnohorakosť a pestrosť. Často stačí menšia podpora slovenskej alebo nemeckej strany. Obzvlášť dôležitý prvok je jazyk. Pre Slovensko ako malú krajinu s peknou, ale ťažkou rečou, je potrebné ovládanie cudzích jazykov, jazyková pestrosť, aby sa mohlo dorozumievať so svojimi susedmi. Dorozumievanie sa so susedmi je otázkou prežitia Slovenska. Nemecko je veľký sused a spolupráca v ekonomickej a kultúrnej oblasti je mimoriadne úzka. Mať ľudí, ktorí rozumejú tejto reči, je popri kultúrnom prínose aj významným hospodárskym faktorom.

V tejto súvislosti sa ponúka spomenúť spoluprácu akademických kruhov.

Karpatskí Nemci nemôžu obsiahnuť všetko. Univerzitný priestor je mimoriadne dôležitý. Žiadna vysoká škola sa nemôže zaobísť bez medzinárodnej spolupráce. Intenzívna spolupráca je s univerzitnými knižnicami, na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa realizuje študijný program v nemeckom jazyku. Medzi vysokými školami dochádza k výmene študentov i učiteľov. Intenzívnu výmenu zabezpečujú Nemecká akademická výmenná služba a Humboldtova nadácia. Teším sa z množstva skúseností, ktoré sú výsledkom týchto výmen. Dôležité je to nielen z hľadiska jazyka, ale aj z pohľadu vedy. Nie je možné všade znovu vynájsť koleso, potrebné je neustále vedecké oplodňovanie.

Akú úlohu zohráva Veľvyslanectvo NSR v SR?

Veľvyslanectvo sa cíti byť strediskom poskytovania služieb. Uvítame slovenských priateľov s ich otázkami, či sa týkajú exportných možností alebo čohokoľvek. Nemeckým krajanom chceme povedať aké tu nájdu podmienky. Našu úlohu vidíme v podpore nielen ekonomických, ale predovšetkým aj kultúrnych vzťahov.

späť

menu

ďalej

Slovak Trade FORUM