V druhej polovici mája sa uskutočnila pracovná cesta ministerky zahraničných vecí Slovenskej republiky ZDENKY KRAMPLOVEJ do Nemeckej spolkovej republiky. Po návrate do vlasti sme ju požiadali o jej hodnotiaci pohľad na rozvoj slovensko - nemeckých vzťahov.

Pani ministerka, ako hodnotíte pozíciu Nemeckej spolkovej republiky v Európe a vo svete?

Nemecká spolková republika predstavuje svojím ľudským a ekonomickým potenciálom, svojou politickou váhou jednu z rozhodujúcich síl európskych integračných procesov. Skúsenosti NSR z uplatňovania demokracie a transformácie bývalej NDR po znovuzjednotení Nemecka ešte väčšmi prispievajú k upevneniu jej postavenia v európskych integračných procesoch.

Dôležitú úlohu zohráva NSR aj vo svetovej politike. Treba zdôrazniť predovšetkým jej potenciál v transatlantických vzťahoch, najmä s USA, ako aj vo vzťahoch s ďalšou mocnosťou - Ruskou federáciou. Veľa štátov strednej a východnej Európy dnes považuje NSR za svojho najdôležitejšieho zahraničnopolitického a obchodného partnera a je jedným z nich aj pre SR.

Uvedomujeme si, že bez podpory NSR bude napĺňanie našich zahraničnopolitických cieľov veľmi ťažké, preto intenzívnemu dialógu na všetkých úrovniach venujeme primeranú pozornosť.

Aký význam prikladá Slovenská republika vzťahom s NSR, ako hodnotíte slovensko-nemecké vzťahy dnes, a aké by mali byť podľa vás v budúcnosti?

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa bilaterálne vzťahy medzi oboma štátmi intenzívne rozvíjajú vo všetkých oblastiach. V praxi sa prejavuje obojstranný záujem o rozvoj politických, kultúrnych, obchodných a iných kontaktov. Dôkazom intenzívnej a všestrannej spolupráce je aj množstvo návštev a ich výsledky na oboch stranách. Pri hodnotení súčasných slovensko-nemeckých vzťahov sa zhodujeme s nemeckými partnermi v tom, že sa intenzívne rozvíjajú vo všetkých oblastiach a nezaťažujú ich zásadné problémy. Za doteraz nevyriešenú otázku, o ktorej sa nemecká strana bráni rokovať, považujeme odškodnenie slovenských obetí nacizmu. O ďalších nevyriešených otázkach sa vedú rokovania - napríklad o vyrovnaní pasívneho obchodného salda medzi bývalou NDR a ČSFR. Do budúcnosti by som si želala skoré vyriešenie otázky odškodnenia slovenských obetí nacizmu, zvýšenie prílevu nemeckého kapitálu do SR a zintenzívnenie kontaktov na najvyššej úrovni.

Bývalý generálny konzul v Mníchove, Vladimír Kopinič, bol doyenom mníchovského konzulárneho zboru a v Bavorsku bol veľmi obľúbený. V pozícii doyena mohol účinne reprezentovať Slovensko a pomáhať presadzovať slovenské záujmy. Jeho odvolanie vyvolalo v Mníchove počudovanie. Prečo musel odísť?

Bežná prax väčšiny štátov predpokladá pravidelné striedanie vedúcich a ostatných diplomatov v zahraničí po troch rokoch. Vladimír Kopinič bol generálnym konzulom SR v Mníchove od februára 1992 do februára 1996, teda 4 roky. Aj skutočnosť, že bol doyenom (služobne najstarším generálnym konzulom) mníchovského konzulárneho zboru, potvrdzuje dobu jeho vyslania. Vladimír Kopinič, ktorého prácu si osobne cením, "nemusel odísť", bol vystriedaný v rámci bežného striedania diplomatických pracovníkov SR v zahraničí.

Zdá sa, že vaši predchodcovia nemali jasnú koncepciu zahraničnej politiky, alebo sú tu iné dôvody pre neustále zmeny v úrade ministra zahraničných vecí SR. V Nemecku zneisťuje podaktorých politikov chýbajúca kontinuita a kalkulovateľnosť slovenskej zahraničnej politiky...

Chcem dôrazne vyhlásiť, že koncepcia zahraničnej politiky SR je od jej vzniku jasná a jednoznačná - jej hlavné ciele sú integrácia SR do EÚ a NATO. Nikto z najvyšších štátnych predstaviteľov nikdy nespochybnil axiómu zahraničnej politiky, ktorou je plná politická, bezpečnostná a ekonomická integrácia do priestoru súčasnej Európskej únie. Skutočnosť, že Slovenská republika patrí medzi nové štáty v strednej a východnej Európe a musela plniť náročné úlohy v súvislosti so svojím vznikom a fungovaním, bola niekedy príčinou toho, že vnútropolitické procesy vystupovali do popredia väčšmi ako zahraničná politika. To však v žiadnom prípade nie je možné považovať za odchyľovanie sa od základného smerovania SR do integrovanej Európy.

Slovensko-nemecké vzťahy nie sú podľa vyjadrenia viacerých nemeckých politikov zlé, mnohí dokonca tvrdia, že sú bezproblémové. V diplomatickej reči by to však mohlo znamenať, že sú nedôležité. Kancelár Helmut Kohl ešte neprijal slovenského premiéra na oficiálnu návštevu a minister zahraničných vecí Klaus Kinkel odovzdal minulý rok pri návšteve Slovenska listinu s desiatimi bodmi, v ktorých sú sformulované nedostatky v oblasti demokracie, ktoré by podľa názoru nemeckej oficiálnej politiky mali byť odstránené. Sú tieto body oprávnené? Kde vidíte možnosti uspokojiť niektoré starosti na nemeckej strane? Ako sa pozeráte na takéto partnerské varovania?

Keď som uviedla, že vzťahy medzi SR a NSR sú intenzívne a nezaťažené zásadnými problémami, musím dodať, že rokovania našich predstaviteľov sú otvorené. Pripomienky nemeckej strany chápeme ako prejav záujmu o integráciu SR do EÚ a NATO a pomoc, čo najlepšie sa pripraviť na členstvo v týchto organizáciách.

Nemecko vysoko hodnotí výsledky, ktoré SR dosiahla za dobu svojej samostatnosti. Niektoré javy vnútropolitického života považuje za prechodné a za vec vnútropolitických dohovorov a rozhodnutí. Súhlasím s názorom viacerých nemeckých predstaviteľov, že vnútropolitické problémy si musíme vyriešiť doma. Želala by som si, keby SR mohla veľmi rýchlo vyslať signály nielen voči nemeckému partnerovi, ale celému svetu o schopnosti spolupráce a nájdenia konsenzu medzi politickými subjektami, ktoré sú v súčasnosti prekážkou riešenia viacerých vnútropolitických otázok a naplnenia integračných snáh SR. Realizácia tohto môjho želania však nezávisí iba od vôle vlády, ale najmä od schopnosti opozície odpútať sa od subjektívnych záujmov a konštruktívne pomôcť celému Slovensku. Viem, že čas parlamentných volieb sa blíži a politický boj o zachovanie si politickej váhy nedovoľuje opozícii prekonať tieto svoje neduhy, ale v dlhodobom výhľade som optimistická aj v tejto záležitosti. Veci by prospelo, keby sme si všetci uvedomili, že do EÚ a NATO nebude prijímaná koalícia ani opozícia, ale Slovenská republika.

V oblasti hospodárstva sa slovensko-nemecké vzťahy vyvíjajú úspešne. Inak je to v politickej oblasti. Prečo? Kde vidíte príčiny skepsy voči slovenskej politike?

Úspešný rozvoj slovensko-nemeckých hospodárskych vzťahov je aj prejavom dôvery voči našej ekonomike. Slovenská republika má v obchode s NSR aktívne saldo obchodnej bilancie, na celkovom obchode štátov EÚ so Slovenskom sa Nemecko podieľa 50%. Vzťahy medzi SR a NSR sa intenzívne rozvíjajú aj v politickej oblasti. O ich intenzite som hovorila v predchádzajúcich odpovediach. Rozhovory s nemeckými partnermi potvrdzujú ich dôveru v schopnosti SR rýchlo odstrániť aj niektoré javy vo vnútornej politike, ktoré nie sú v súlade s praxou vo vyspelých demokratických štátoch.

Nemyslíte si, že spory s Maďarskom a problémy s maďarskou menšinou na Slovensku zaťažujú aj vzťah Slovenska k Nemecku?

Vôbec si to nemyslím. Problémy slovensko-maďarských vzťahov sú bilaterálna záležitosť a nezaťažujú vzťahy týchto štátov s tretími krajinami. Tieto problémy však majú vplyv na integračné úsilie SR aj MR, ktoré NSR podporuje. Jednou z dôležitých podmienok pre vstup do EÚ sú usporiadané vzťahy so susedmi. NSR ako významný člen EÚ preto od SR aj MR očakáva, že si vzájomné vzťahy usporiadajú tak, aby neboli prekážkou prijatia oboch štátov do EÚ.

Pokiaľ ide o menšiny na Slovensku, som presvedčená, že Karpatskí Nemci by tiež mohli zasvätene hovoriť o tzv. problémoch národnostných menšín.

Nie je pre slovensko-nemecké vzťahy zaťažujúca skutočnosť, že časti vládnej koalície, ale napr. aj Matica slovenská, sa snažia ospravedlňovať Slovenskú republiku z rokov 1939-1945 a dokonca sa usilujú rehabilitovať jej exponentov? Nemala by sa slovenská oficiálna politika jasne a nedvojzmyselne dištancovať od takýchto snáh?

V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že oficiálni slovenskí predstavitelia na čele s premiérom V. Mečiarom sa už niekoľkokrát jednoznačne vyjadrili, že Slovenská republika nijakým spôsobom nenadväzuje na tradíciu, nie je nástupcom Slovenskej republiky z rokov 1939-45. Naším cieľom je vybudovať moderný demokratický občiansky štát s fungujúcim trhovým hospodárstvom, ktorý bude pripravený začleniť sa do európskych a atlantických integračných zoskupení. Iná vec však je, že veľa otázok Slovenskej republiky z rokov 1939-45 si ešte vždy vyžaduje dôkladné a objektívne zhodnotenie expertmi, vedcami, odborníkmi.

Ako hodnotíte spoluprácu s Karpatskými Nemcami?

Otvorene musím konštatovať, že Karpatských Nemcov v NSR považujeme za súčasť našich neoficiálnych "zastúpení" v NSR. Spolupráca s nimi je založená na vzájomnej dôvere a snahe prispieť k ďalšiemu rozvoju vzťahov medzi SR a NSR. K tejto skutočnosti významne prispelo aj ospravedlnenie sa SNR za vyhnanie Karpatských Nemcov z februára 1991. Čelní predstavitelia organizácie Karpatských Nemcov v NSR - Karpatonemeckého landsmanšaftu - majú otvorené dvere na rokovania s predstaviteľmi SR a plne túto možnosť využívajú. Vysoko hodnotíme všetky formy ich pomoci SR, predovšetkým v oblasti školstva, histórie a kultúry. Veľmi ma teší, že dobrú spoluprácu SR s Karpatskými Nemcami v Nemecku a aj v SR vysoko ocenil aj spolkový minister zahraničných vecí Klaus Kinkel pri svojej vlaňajšej návšteve v SR.

V dňoch 18.-20. 5. 1998 ste navštívili NSR. Stretli ste sa aj so spolkovým ministrom zahraničných vecí Klausom Kinkelom. Čo bolo hlavným cieľom Vašej cesty?

Hlavným cieľom mojej návštevy v NSR bolo potvrdiť orientáciu SR na euroatlantické politické, ekonomické a bezpečnostné štruktúry a získať ďalšiu podporu nemeckej strany v týchto procesoch. Myslím, že tento cieľ sa mi podarilo splniť. NSR má k integrácii SR pozitívny postoj a tento mi bol aj mojimi partnermi prezentovaný. Svoju návštevu som využila i na odpovede na otázky, ktoré sa týkali vnútropolitického vývoja na Slovensku.

Zaujímavá v tomto smere bola i moja prednáška v Európskej akadémii v Berlíne, najmä následná diskusia, kde som mohla v priamom kontakte počuť i reagovať na najčastejšie klišé, týkajúce sa predstáv našich nemeckých susedov o Slovensku.

V rozhovoroch s nemeckými predstaviteľmi, vrátane Klausa Kinkela, som sa, samozrejme, nemohla vyhnúť ani otázke, ktorá ťaží naše vzájomné vzťahy, a to je otázka urýchleného začatia bilaterálnych rokovaní o nemeckom odškodnení slovenských obetí nacizmu. Napriek tomu, že si vážime humanitnú pomoc, ktorá sa dostane niektorým obetiam nacizmu na Slovensku v rámci tzv. Hirschovej iniciatívy, nepovažujeme to za riešenie samej otázky nemeckého odškodnenia slovenských obetí nacistickej perzekúcie. Napriek terajšiemu negatívnemu postoju spolkovej vlády, sa budeme o nastolenie a vyriešenie tejto otázky aj naďalej snažiť.

Návšteva Berlína a spolkovej krajiny Brandenbursko bola pre mňa veľmi zaujímavá aj vzhľadom na to, že podporujem rozvoj bilaterálnych vzťahov aj na tejto - nielen na spolkovej úrovni. Tieňom návštevy zostáva skutočnosť, že SR zatiaľ nemá usporiadané majetkové pomery k budove budúceho zastupiteľského úradu SR (roku 1999 musí SR presťahovať svoje veľvyslanectvo v NSR z Bonnu do Berlína), pretože berlínsky reštitučný súd nedávno vyhovel nároku pôvodných majiteľov budovy. Ide o bezprecedentné rozhodnutie o majetku iného zvrchovaného štátu, ktoré SR nemôže prijať. Táto otázka, ako aj otázka ďalšieho posudzovania zmluvnoprávnej základne medzi NSR a SR boli tiež predmetom rokovaní a v oboch prípadoch spolkový minister Klaus Kinkel sľúbil účinnú pomoc.

späť

menu

ďalej

Slovak Trade FORUM