Bitka o víno kráľov, kráľa vín

Slovensko-maďarské spory o značku Tokaj sa ťahajú už 34 rokov

Keď koncom 17. storočia francúzsky kráľ Ľudovít XIV. po prvom ochutnaní žltohnedého sladkého tokajského vína vyriekol to známe a jedinečné ,,Vinum Regum - Rex vinorum" (Víno kráľov, kráľ vín), nikoho z jeho dvorných služobníkov ani vo sne nenapadlo, že o dvesto rokov neskôr bude ospevované víno predmetom diplomatických bojov medzi bývalým Česko-Slovenskom a Maďarskom, respektíve Slovenskom a Maďarskom.

Všetko sa začalo v roku 1964, keď niekdajšie Ministerstvo zahraničného obchodu ČSSR rozhodlo o vývoze menšieho množstva ,,československých" tokajských vín do Rakúska pre firmu Mossmer. Dôvodom exportu bola nadprodukcia tokajských vín v Česko-Slovensku ako aj úvahy smerujúce k rozšíreniu celkovej výmery slovenskej časti Tokajskej oblasti.

Rakúska firma uviedla víno na trh pod označením Mária Therézia Tokajer Szamorodni. Rakúsky ústav pre skúmanie potravín ho nepovolil predávať pod označením ,,prírodné", ale iba ako dezertné. Keď bývalí predstavitelia štátneho podniku Vinárske závody Bratislava začali pátrať po príčine neočakávanej zmeny, zistili, že rozhodnutie ústavu ovplyvnilo lobovanie maďarských výrobcov tokajských vín. Maďari vtedy protestovali proti označeniu vín z československej tokajskej oblasti pod názvom Tokaj. Do roku 1964 takto označené vína vyvážalo iba Maďarsko.

V priebehu rokov 1965 až 1967 bolo niekoľko medzištátnych rokovaní, ktoré mali vyriešiť problematiku vývozu "československých" tokajských vín. Ich priamymi aktérmi neboli len centrálne podniky zahraničného obchodu Koospol Praha a Monimpex Budapešť, ale aj Vinárske závody Bratislava a Plzeňské pivovary.

Účasť plzenského pivovaru si vynútila výroba maďarského piva pod označením Radeberger Pilsner. Ako neskorší vývoj rokovaní ukázal, pre český Koospol bolo oveľa dôležitejšie plzenské pivo, ktoré sa vyrábalo a exportovalo vo výrazne vyšších objemoch a cenách ako tokajské vína. Táto skutočnosť poznačila hlavne obsah vzájomne uzavretej zmluvy z 12.1.1967 medzi Koospolom a Monimpexom, že za maďarské zrieknutie sa označenia ,,Pilsner," môžu bratislavské vinárske závody exportovať tokajské vína iba do Maďarska a v maximálnom objeme tisíc hektolitrov. Takto až do konca roka 1989 vyviezlo Česko-Slovensko 21,5 tisíc hektolitrov tokajského prevažne samorodného sladkého vína, ktoré sa následne predávalo pod maďarským označením. Existujú dohady, podľa ktorých bol tento objem dvojnásobný. Slovenské tokajské vína obsahujú totiž až 25 gramov cukru v jednom litri (norma určuje minimálne 10 g), zatiaľčo maďarské len necelých trinásť percent. Názory bez dôkazov hovoria o tom, že maďarskí výrobcovia tokajských vín slovenské zrieďovali, pričom takto za kúpený jeden hektoliter v cene 60 USD, neskôr 84 dolárov, získali druhý hektoliter zadarmo.

4. júla 1990 bola platnosť tejto zmluvy vzájomne ukončená. Tesne potom došlo k opätovnému vyhroteniu sporov o značku Tokaj, na ktorú si Slovensko (predtým Česko-Slovensko) a Maďarsko uplatňujú historický a právny nárok.

POSTTRIANONSKÁ VÍNNA TRAUMA

Celková rozloha Tokajskej oblasti dosahuje 8,6 tisíc hektárov. V roku 1918 bola umelo rozdelená česko-slovensko-maďarskou štátnou hranicou. V rokoch druhej svetovej vojny po známej Viedenskej arbitráži ju obhospodarovalo iba Maďarsko.

Koreňom dlhotrvajúceho sporu je neochota maďarskej strany oficiálne uznať značku, kvalitu a predovšetkým existenciu slovenskej časti Tokajskej oblasti. Túto časť vymedzil zákon SNR č.4/1959 "O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti" a následná Vyhláška č. 79 bývalého Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z apríla 1959. Podľa nej slovenská časť zahrňuje hony siedmich obcí v trebišovskom okrese (Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Bara, Černochov) s rozlohou 698,10 hektárov. Maďari tvrdia, že v súlade so zákonným článkom č. XLVII bývalého uhorského Ministerstva orby z roku 1908 (išlo o prvé úradné vymedzenie Tokajskej oblasti) slovenskú časť tvoria iba tri obce - Slovenské Nové Mesto, Malá Tŕňa a Viničky, respektíve 178 hektárov viníc. Tento zákonný článok platil v Maďarsku do roku 1959, v bývalom Česko-Slovensku ho v roku 1954 nahradili štátne normy.

,,Po celý čas existencie prvej Československej republiky boli tieto tri obce plne uznávané maďarskými úradmi ako súčasť Tokajskej oblasti. Až do vydania Benešových dekrétov mnoho jej vinohradov patrilo cirkevným úradom v Maďarsku a maďarským štátnym občanom, ktorí bez problémov prevážali úrodu a tokajské víno do Maďarska", hovorí Milan Kakaš, vedúci výroby vína v spoločnosti Galafruit, s.r.o., v Malej Tŕni.

S perspektívnym zámerom postupného rozšírenia slovenskej časti Tokajskej oblasti sa od roku 1924 zaoberala Štátna výskumná vinárska stanica v Malej Tŕni, ktorá bola zrušená v roku 1990. Počas okupácie južného Slovenska bola pod správou Budapešti, ktorá nebola proti výskumu a výsadbe nových viničných tratí tokajských odrôd. Podobne nebola proti ani po povojnovom rozšírení ,,historickej" maďarskej časti.

Na medzinárodnom fóre vystupuje Maďarská republika ako jediný oprávnený výrobca tokajských vín na svete. Paradoxne však na Medzinárodnom úrade pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve zaregistrovalo ochranné označenie pôvodu pre maďarské tokajské vína pod označením ,,Tokaj, Tokay, Tokayer" až v septembri 1970. Bolo to o tri roky neskôr, keď veľmi šikovne využilo nedostatočnú registráciu pôvodu ,,československých" tokajských vín zaregistrovaných iba pod označením ,,Tokajské vína, Tokajer Samorodner".

Z medzinárodného hľadiska môžu štáty a firmy exportovať svoje výrobky do iných štátov len vtedy, ak bola splnená jedna z troch základných podmienok: buď na základe bilaterálnych medzištátnych zmlúv, uznania ochrany označenia pôvodu alebo uznania ochrany značky.

Maďarsko, ktoré v minulom roku vyviezlo 50 tisíc hektolitrov tokajských vín do 37 štátov, naďalej trvá na tom, aby sa Slovensko zrieklo vývozu tokajských vín pod označením Tokaj, Tokajský výber alebo Tokajer samorodner, respektíve požaduje vypustenie akéhokoľvek pomenovania vzťahovaného na Tokajskú oblasť.

DOHODA MAĎARSKA S EÚ

Podobne brilantný ťah ako v prípade zaregistrovania ochranného označenia použilo Maďarsko aj v novembri 1993, keď podpísalo s Európskou úniou dohodu o vzájomnej ochrane a kontrole značiek vína medzi EÚ a Maďarskou republikou. Podľa spoločnej deklarácie, na trh únie môžu tokajské vína exportovať a predávať iba Maďari.

"Obidve strany ignorovali slovenských výrobcov tokajských vín a skutočnosť, že sme 23 rokov vyvážali do Maďarska vína pod označením Tokaj. Navyše medzinárodne chránené označenie" Tokajské víno zo slovenskej oblasti", ktoré bolo vo forme delokalizačnej doložky zaregistrované v roku 1972 v Ženeve, akceptovalo aj Francúzsko, Portugalsko a Taliansko, významné štáty únie", tvrdí Pavel Eftimov, konateľ spoločnosti Galafruit, s.r.o., v Malej Tŕni. Po likvidácii monopolného výrobcu štátneho podniku Tokaj, Slovenské Nové Mesto, je táto spoločnosť najväčším pestovateľom a výrobcom tokajských vín na Slovensku.

,,Hlavným dôvodom, prečo Maďarsko podpísalo túto dohodu s úniou, je zabrániť výrobe a predaju vín s označením Tokaj. Tokajské vína sú maďarským národným produktom a názov Tokaj je odvodený od mesta, ktoré tvorí jadro maďarskej tokajskej oblasti. Táto dohoda nám zabezpečuje, že aj Francúzsko, Taliansko, Spojené štáty alebo Austrália nebudú môcť po roku 2006 predávať v rámci únie vína s označením Tokaj", hovorí István MarcinkÓ, obchodný riaditeľ štátnej akciovej spoločnosti Tokaj Kereskedöház Rt. v Sátoraljaújhelyi.

Tento podnik, ktorý v tomto roku oslavuje 50-te výročie svojho založenia, je najväčším výrobcom a exportérom tokajských vín v Maďarsku. Ročne vyrobí 70 až 80 tisíc hektolitrov vína a do zahraničia vyváža asi 50 percent z tejto produkcie.

"Pokiaľ na Slovensku prevládajú tendencie rozširovať slovenskú tokajskú oblasť, v Maďarsku došlo k zníženiu rozlohy oblasti o dvetisíc hektárov. Podľa nového zákona o vinohradníctve Tokajská oblasť má 5000 hektárov a je rozdelená do troch kategórií kvality. Tento zákon bol prijatý preto, aby sa posilnila kvalita výroby tokajských vín a aby sa zamedzilo umelému rozširovaniu oblasti", hovorí Rozgonyi J. Sándor, generálny riaditeľ Tokaj Kereskedöház Rt.

Slovensko nemôže konkurovať Maďarsku v objeme vyrobených tokajských vín. Z celkovej výmery vinohradov je schopné vyrobiť maximálne 20 tisíc hl vína ročne. Južnému susedovi produkujúcemu desaťnásobne vyššie množstvo vín môže konkurovať iba cenami a kvalitou, ktorú potvrdili víťazstvá na medzinárodných vinárskych súťažiach.

VYRIEŠI SPOR SPOLOČNÁ VÝROBA?

Vývoj sporu o tokajské vína vyvolal nové napätie v roku 1997, keď Slovensko oficiálne požiadalo Brusel o uznanie slovenských tokajských vín v rámci pripravovanej dohody o vzájomnej ochrane a kontrole značky vín medzi SR a EÚ. Maďarsko ostro protestovalo proti tejto slovenskej požiadavke a začatiu vyjednávania so Slovenskom. Rokovania nie sú ukončené a je veľmi ťažké odhadnúť, či skončia úspešne pre slovenskú stranu.

Maďarská strana vo svojej argumentácii adresovanej Európskej komisii poukazuje na niekoľko dôležitých faktov, ktoré majú zabrániť uznaniu slovenských tokajských vín. Medzi ne patria územné rozširovanie a chýbajúci osobitný zákon o slovenskej tokajskej oblasti, rozdiely v kyslosti a obsahu cukru vo vínach, nečíslovanie vyrobených fliaš, nedodržiavanie tradičnej výrobnej technológie a chýbajúca nezávislá kontrola kvality vín.

,,Ďalším problémom je, že Maďarsko nevyrába dvojputňové a Slovensko zase šesťputňové tokajské vína. Slovenské dvojputňové víno približne zodpovedá maďarskému Tokaji szamorodni. Toto spôsobilo veľký chaos a veľké problémy na trhu. Veľmi rušivým momentom je aj to, že Slovensko vyrába malé množstvo tokajských vín", dodáva Rozgonyi J. Sándor.

Najnovšie pokyny z Bruselu hovoria o tom, že spor o značku by si mali najprv vyriešiť Slováci a Maďari medzi sebou.

Podľa Pavla Eftimova, konateľa spoločnosti Galafruit, na jeseň tohto roku by sa mohli uskutočniť prvé rokovania medzi slovenskými a maďarskými výrobcami tokajských vín. Slovenskú stranu by mala zastupovať Únia pestovateľov tokajského hrozna, maďarskú zástupcovia dvadsiatich ôsmich najdôležitejších výrobcov a predajcov tokajských vín.

,,Očakávame, že sa dohodneme a vyriešime problém výroby a vývozu slovenského tokajského vína aj do krajín Európskej únie. Keď sa nedohodneme, víno neprestaneme vyrábať ani vyvážať, respektíve neuspokojíme sa so stavom, ktorý dnes existuje", tvrdí Pavel Eftimov. Maďarská strana považuje za najlepšie riešenie sporu situáciu, keby slovenskí výrobcovia tokajských vín prestali používať názov Tokaj a prestali pod týmto názvom predávať vyrobené vína.

,,Tento problém by sme mohli riešiť aj tak, že by sme zo Slovenska vykúpili celú ročnú produkciu tokajského hrozna. Ale ja osobne si viem predstaviť aj spoločnú výrobu a spoločný predaj slovensko-maďarských tokajských vín, ktorú by zastrešoval spoločný podnik. Podľa mňa by to bolo najlepšie riešenie", hovorí na záver Rozgonyi J. Sándor, generálny riaditeľ podniku Tokaj Kereskedöház Rt.

Pripravil Róbert Matejovič

Slovak Trade FORUM