Zatepľovať domy sa veru oplatí

Fyzický stav fondu budov a jeho rozsah si zavedenie dlhodobého programu obnovy domov s dôrazom na bytový fond vyžaduje čo najskôr

Zatepľovanie budov sa stáva potrebným opatrením na zníženie energetickej náročnosti, odstránenie hygienických nedostatkov, eliminovanie zatekania a tým zamedzenie korózie výstuže v stykoch a paneloch, zníženie teplotného namáhania nosných konštrukcií bytového fondu. Zatepľovanie sa stáva podstatnou súčasťou obnovy bytového fondu. Stav bytového fondu naznačuje, že tento program nie je možné odkladať a treba ho rýchle naštartovať v podstatne väčšom rozsahu, ako bol rozsah zatepľovania doteraz.

Od roku 1992 bol na základe Uznesenia vlády SR č. 493/91 uvedený do realizácie program dodatočného zatepľovania a odstraňovania statických nedostatkov. Tento program bol zameraný na bytové domy postavené v hromadných formách výstavby pred rokom 1983, sústredením sa na bytové domy postavené pred rokom 1975.

Uvedený bytový fond je charakterizovaný vysokými tepelnými stratami a nedostatkami vyplývajúcimi najmä zo zanedbanej údržby. Program zatepľovania riešil odstraňovanie uvedených nedostatkov s použitím finančnej účasti štátu, ktoré sa viazalo na realizovanie konkrétnych opatrení zatepľovaním a odstraňovaním súvisiacich nedostatkov bytových domov. Vyjadrenie podielu štátnej účasti a riešenie finančného zabezpečenia programu stanovovali osobitné predpisy vypracované Ministerstvom financií SR a Ministerstvom výstavby a stavebníctva SR v roku 1991.

Od roku 1998 sa mení forma a podmienky financovania programu zatepľovania a odstraňovania statických nedostatkov cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) a mení sa i rozsah programu. Program sa rozširuje aj na rodinné domy a rozdelili sa i účely podpory na zatepľovanie, odstraňovanie statických nedostatkov a stavebné úpravy. ŠFRB formuluje i program obnovy bytového fondu, ktorý síce limituje vekom bytového fondu, ale umožňuje komplexné riešenie obnovy spojením troch účelov, a to odstránením statických nedostatkov, zatepľovaním a stavebnými úpravami, ktoré umožnia vymeniť technické zariadenia budov funkčne na úrovni súčasného štandardu.

Program zatepľovania svojím pripravovaným systémovým prístupom nemal v SR v rokoch 1990-1991 dostatočnú oporu v domácich systémoch zatepľovania, ktoré by vytvárali predpoklady dlhodobej kvality, vyjadrené v technických požiadavkách zárukou 5 rokov. Nebola známa tepelno-technická kvalita bytových domov postavených do roku 1983, ale bola tu nutnosť stanoviť tepelno-technické normové kritériá pre nové, ale i existujúce budovy na ďalšie obdobie. Vznikla preto požiadavka súbežne s programom riešiť cez úlohy vedy a techniky tieto otvorené otázky s cieľom vylúčiť v hromadnej realizácii negatívne dopady a súčasne vytvoriť podmienky pre výrazné úspory tepelnej energie v bytových domoch.

V roku 1990 bol navrhnutý program Znižovanie spotreby energie pri prevádzke budov, ktorý bol riešený v rokoch 1991-1995. Jeho cieľom bolo stanoviť podmienky a preukázať zníženie spotreby energie na vykurovanie o 30 percent, resp. možnosti postupného zníženia spotreby energie na 9,3, 7,3 až 6,1 MWh/merný byt, rok (130, 102 a 85 kWh/(m2/rok).

Z hodnotenia existujúcej bytovej výstavby vyplýva, že bytové domy sú energeticky vysoko náročné. Skutočná spotreba energie je v rozpätí 160-195 kWh/(m2/rok). Stavebné konštrukcie nevyhovujú z hľadiska tepelnoizolačnej homogenity a sú potenciálom možného vzniku hygienických nedostatkov najmä pri dodržaní teploty vykurovania 20° C.

Znižovanie spotreby energie pri prevádzke budov preto vyžaduje:

Zatepľovanie bytových domov vyplýva ako logický dôsledok potreby zabezpečenia zlepšenia fyzického stavu budov a odstránenia dôsledkov zanedbanej údržby. Zníži sa nielen spotreba energie na vykurovanie (aspoň o 30%), eliminuje sa zatekanie obvodových a strešných plášťov, zamedzí sa korózia výstuže v stykoch a paneloch, zníži sa vplyv teplotného rozdielu pôsobiaceho na nosné konštrukcie a vytvoria sa podmienky tepelnej pohody v bytoch.

V dôsledku uvedených úprav sa ďalej vytvoria podmienky na predĺženie životnosti budov, iniciovanie výroby stavebných materiálov a konštrukcií, zlepšenie zdravia obyvateľstva a architektonického vzhľadu budov.

Zatepľovanie budov prináša pre štát efekty najmä v znížení nárokov na dotáciu tepla pre obyvateľstvo minimálne o 1 703 Sk/byt, pričom zateplením dvoch bytov sa vytvoria zdroje tepla pre vykurovanie jedného bytu. Ďalším efektom je zníženie nárokov na dovoz primárnych energetických zdrojov a vytváranie nových pracovných príležitostí. V prínosoch z programu zatepľovania pritom nie je osobitne premietnutý faktor zanedbanej údržby, z ktorého by vyplývalo, že odstránenie nedostatkov ako i opravy, resp. údržba vonkajších omietok tvoria súčasť údržby a navyše je len tepelná izolácia, tá je však cez prínos úspor energie pomerne rýchlo návratná.

Program zatepľovania a odstraňovania statických nedostatkov umožnil v rokoch 1992-1997 zatepliť takmer 11 tisíc bytov a jeho výsledky a výstupy boli využité aj pri mnohých ďalších úpravách bytových a občianskych domov pri plnení tepelno-technických kritérií.

Súčasné poznatky nielen u nás, ale aj zo zahraničia dokazujú, že zatepľovanie podstatne vplýva na kvalitu bytového fondu. Prináša nielen úsporu energie, ale nové riešenie zabraňuje aj ďalšej karbonizácii betónových konštrukcií a korózii výstuže. Dochádza tak k upokojeniu stavebných konštrukcií a tým aj zabráneniu vzniku následných statických nedostatkov, rieši sa vnútorná pohoda a zníženie vplyvu teplotného rozdielu pôsobiaceho na nosné konštrukcie. Účelnosť zateplovania by sa mala čo najrýchlejšie presadiť v programovom zabezpečení. To sú dostatočné dôvody, aby v budúcnosti boli zo strany štátu, stavebných sporiteľní, peňažných ústavov, ale hlavne vlastníkov bytových a rodinných domov cielene podporované.

Programové zabezpečenie ďalšieho využitia zatepľovania však musí vyústiť do dlhodobého programu obnovy domov s dôrazom na bytový fond, kde budú stanovené postupné kroky predkladania potrebných úprav právnych predpisov, technických opatrení a najmä uplatňovanie vhodných ekonomických nástrojov. Fyzický stav fondu budov a jeho rozsah si zavedenie týchto opatrení vyžaduje čo najskôr.

Anton Novotný, Ministerstvo výstavby a verejných prác SR