Francuzska republika

Strucny charakter hospodarstva

Francuzsko disponuje z hladiska vytvoreneho HDP stvrtou najvacsou ekonomikou sveta, vo svetovom rebricku tvorby HDP na jedneho obyvatela mu patri druhe miesto. Podla hodnotenia WTO je stvrtym najvacsim svetovym exporterom a v exporte na obyvatela na 3. mieste, daleko pred Japonskom. Francuzsko je za USA druhym najvacsim vyvozcom sluzieb. V exporte priemyselnych vyrobkov osmich najvyznamnejsich krajin OECD zaujima 10,4%. So 67 milionmi navstevnikov rocne je Francuzsko svetovou turistickou velmocou c.1, z hladiska "kvality zivota" je prvou europskou a druhou svetovou (po Kanade) krajinou.

Hlavnymi sektormi fr. ekonomiky su stavebnictvo, verejne prace, letectvo a kozmonautika, telekomunikacie, cestovny ruch, potravinarstvo, automobilovy priemysel. Francuzsko sa stalo tretim najvacsim svetovym investorom a najvacsim europskym investorom v rokoch 1989-1991. Je druhym najvyhladavanejsim miestom pre priame zahranicne investicie.

Francuzsko je najvacsim europskym producentom potravin, sebestacnym vo vsetkych oblastiach a vyznamnym exporterom masa, vina, ovocia a zeleniny. Okrem vysoko rozvinuteho polnohospodarstva je dolezitym odvetvim hospodarstva priemysel. Siroka priemyselna zakladna je tvorena velkymi, kapitalovo silnymi statnymi podnikmi a malymi a strednymi firmami predovsetkym v sukromnom vlastnictve. Vyrazna je snaha internacionalizovat velke statne podniky i za cenu privatizacie (prebieha privatizacia statnych podnikov: France Telecom - 20%, Air France - 49%, Thomson-CSF - vyse 50% a GAN-CIC - 100%). Prioritami su letecky a kozmicky priemysel, dopravne systemy typu TGV, chemia, farmacia, elektronika a informatika.

Francuzsko ma vyznamne zdroje zeleza, bauxitu, raseliny a uhlia. Je siedmym najvacsim producentom uranu na svete. Zvysuje sa tazba baria a zinku. Podiel sektoru je vsak len 2% na HDP. 75% elektrickej energie sa vyraba v jadrovych elektrarnach.

Clenstvo v integracnych zoskupeniach a medzinarodnych organizaciach

Francuzsko je clenom Europskej unie (predsedat jej bude v druhom polroku 2000), Zapadoeuropskej unie, Bezpecnostnej rady OSN, NATO, OECD, WTO/GATT, UNESCO, OBSE a dalsich medzivladnych organizacii.

Teritorialna a komoditna struktura zahranicneho obchodu

Od roku 1992 ma Francuzsko aktivnu obchodnu bilanciu. Francuzsky zahranicny obchod mal v roku 1996 rekordny prebytok 122,3 mld. FRF. Export stupol o 3,5% a import o 2,2%. V roku 1997 prebytok obchodnej bilancie prekonal vsetky doteraz existujuce rekordy. Obchodna bilancia zaznamenala pozitivne saldo v rozsahu 173, 46 mld. FRF.

Najdolezitejsie dovozne polozky: suroviny, ropa, zemny plyn, spotrebny tovar, automobily, elektronika, priemyselne zariadenia.

Najdolezitejsie vyvozne polozky: stroje, automobily, vyrobky leteckeho priemyslu, hutnicke vyrobky, produkty organickej chemie, umele hmoty, kaucuk, obilie, ropa, papier.

Vzajomny obchod so Slovenskou republikou

Komoditna skladba slovenskeho exportu do Francuzska (1997): motorove vozidla (21,4%), stroje a pristroje (13,3%), zelezo a ocel a vyrobky z nich (9,9% a 4,2%), umely hodvab (6,2%), nabytok (5,5%), papier, karton, lepenka a vyrobky z nich (5,0%), odevy (4,8%). Existuje permanentny dopyt fr. firiem po vyrobkoch slov. strojarenstva, hutnictva a metalurgie, drevarskeho a textilneho priemyslu.

Komoditna skladba slovenskeho importu z Francuzska (1997): audio a videotechnika (25,1%), motorove vozidla (16,7%), stroje a pristroje (15,2%), farmaceuticke vyrobky (6,2%), rozne chemicke vyrobky (4,3%), plasty a vyrobky z nich (3,7%).

Spolocne podniky a investicie v SR

V roku 1997 sa zvysil podiel francuzskeho kapitalu v hospodarstve SR na 7,5%, cim sa Francuzsko posunulo na 6. miesto v objeme investovaneho kapitalu. Celkovy objem francuzskych investicii k 31.3.1998 bol 3,4 mld. Sk.

K 31.12.1996 bolo v Slovenskej republike vytvorenych 117 spolocnych podnikov s podielom francuzskeho kapitalu, s celkovym investovanym kapitalom vo vyske 1,57 mld. Sk., co predstavovalo 5,9%-ny podiel na celkovych zahranicnych investiciach v SR. Poradie troch najvacsich francuzskych investicii v SR (k 31.12.1996) predstavuju firmy Chemlon Humenne, Credit Lyonnais Bank Bratislava, Carnaudmetalbox Slovakia.

Obchodna spolupraca

Medzi najvacsich vyvozcov slovenskych vyrobkov do Francuzska patri Volkswagen, VSZ a.s., SCP a.s., Samsung-Calex, Chemlon, Glasplast a.s., Istrochem, AVC a.s., Distros s.r.o., a ZVS a.s., medzi najvacsich dovozcov francuzskych vyrobkov v SR patri ICT Autofrance s.r.o, Euroauto Slovensko, AVT terminal, VSZ a.s., Galimpex, Coca cola s.r.o., Slovnaft, SCP a.s. a Volkswagen.

Stav zmluvnych zavazkov

Zmluvne vztahy v ekonomickej oblasti su medzi SR a Francuzskom upravene nasledujucimi dokumentmi: Protokol o ochrane oznacenia povodu a ochrannych znamok (1970), Dohoda medzi CSSR a Francuzskou republikou o hospodarskej spolupraci v oblasti priemyslu (1970), Dohoda medzi vladou CSSR a Francuzska o zamedzeni dvojiteho zdanenia v odbore dani z prijmu (1973), Dohoda medzi vladou CSSR a Francuzska o spolupraci v oblasti cestovneho ruchu (1978), Dohoda medzi CSFR a Francuzskom o vzajomnej podpore a ochrane investicii (1990), Europska dohoda o pridruzeni CSFR k ES podpisana 16.12.1991, Dohoda medzi vladou SR a FR o vzajomnej pomoci vo veciach predchadzania, preverovania a postihovania colnych podvodov (27.5.1998).

Zastupitelske urady

Zastupenie SR vo Francuzsku:

Zastupenie Francuzska v SR:

Slovak Trade FORUM